Unbreakable

32. kapitola

Nasledujúci deň v škole som bola totálne nesústredená. Neustále som myslela len na to, že sa mi rozpadá vzťah a ja netuším, ako ho mám zachrániť.

„To vlastne vôbec neznie zle."

„Och, som rád, že súhlasíš."

„Katie? Čo na to hovoríš?"

„Katie?"

Niekto do mňa silno drgol. Spamätala som sa a pozrela na Lucy, ktorá na mňa hľadela s nadvihnutým obočím.

„Deje sa niečo?" opýtala som sa jej a pretrela si oči.

Celú noc som nespala a bola som nenormálne unavená.

„Čo hovoríš na Isaacov nápad?" opýtala sa ma.

Môj pohľad som presunula na Isaaca, ktorý sedel oproti mne a pochutnával si na solených chrumkách.

„Aký nápad?" úplne mi uniklo, o čom sa pred chvíľou rozprávali.

„Si v poriadku?" ustarostene sa ma opýtala Lucy. „Celý deň si nejaká...mimo."

„Nič mi nie je, fakt," dodala som, keď na mňa hodila neveriaci výraz. „Tak, o čom ste sa bavili?"

„O tom, že dnes večer si spolu pozrieme nejaký film a vypijeme pri tom celú fľašu šampanského," odvetil Isaac s úsmevom na tvári.

Sklamane som pokrútila hlavou. „Ja šampanské nepijem a pokiaľ viem, ani Lucy."

„Tiež ho nepijem," zasmial sa Isaac a Lucy sa k nemu pridala. „Ale hovorím o tomto druhu šampanského," pravou rukou zo svojej tašky nenápadne vytiahol detské šampanské.

Cítila som sa mizerne, ale toto ma pobavilo.

„Tak fajn, súhlasím," pousmiala som sa a obaja sa mojej odpovedi potešili.

Zaujímalo by ma, kedy si ho Lucy stihla tak obľúbiť, keď ho ešte včera rada nemala.

-----

Isaac sa na našej izbe zastavil presne o ôsmej večer. Nezabudol priniesť ani to jeho detské šampanské. Ja som sa ale na žiaden filmový večer necítila. Ani vlastne neviem, prečo som s tým súhlasila. Bolo mi smutno, najradšej by som sa zavŕtala do postele a nevyliezla z nej minimálne týždeň.

Isaac sa s notebookom, ktorý patril Lucy posadil na zem a moja kamarátka sa k nemu pridala. Spoločne diskutovali o tom, čo si dnes večer všetci traja pozrieme.

Ja som sedela na svojej posteli a pozorovala ich. Vyrušilo ma ale zavibrovanie môjho mobilu.

Rýchlo som ho zobrala do rúk a prečítala si správu od Deana.

Dean: Ten včerajšok ma veľmi mrzí. Neviem na to prestaň myslieť. Ublížil som nie len sebe, ale aj tebe. Verím, že mi to raz odpustíš.

Katie: Nemám ti čo odpúšťať. Chápem, že potrebuješ čas na premyslenie toho, čo je správne a čo nesprávne.

Dean: Nepremýšľam nad tým, či je náš vzťah správny alebo nie. Premýšľam nad tým, či má zmysel riskovať.

Katie: Chápem Dean. Bojíš sa, že prídeš o prácu. Veď ja sa bojím spolu s tebou.

Dean: Bojím sa aj o to, že by mohli vyhodiť aj teba. Tu teda vôbec nejde len o mňa, ale aj o teba.

Premýšľala som nad tým, čo mu odpísať. Mal pravdu, mohli nás vyhodiť oboch. Ako by som to potom vysvetlila rodičom?

Nemohla som si ale pomôcť. Predstava, že sa rozídeme...ako by som mohla študovať ďalej a vídať ho denno-denne nie len na chodbe, ale aj na hodinách?