Unbreakable

12. kapitola

Otupene som sa dívala na poslednú správu, ktorú mi Dean poslal. Ako som mu mohla prirásť k srdcu? Veď som si s ním len písala...

Dlho som sa rozhodovala, či mu na to niečo odpíšem alebo to nechám tak. Nakoniec som notebook zatvorila a povedala som si, že na to všetko musím čím skôr zabudnúť. Deana musím vnímať len ako svojho učiteľa. A on ma musí vnímať ako svoju študentku. Nič viac, nič menej.

O svojom rozhodnutí som po telefóne informovala aj Lucy, ktorá s tým nesúhlasila ale niekoľkokrát som jej pripomenula, že je to môj život a moje rozhodnutie.

„Život tak bude jednoduchší. Obaja na tento omyl zabudneme a všetko bude také, aké to má byť. Zvládnem to Lucy," povedala som do telefónu a okamžite som hovor zrušila.

----------

„Ani sa mi nechce veriť tomu, koľko ľudí neprešlo prvým semestrom," zasmiala sa Lucy a napila sa zo svojej kávy, ktorú jej len pred chvíľkou doniesla mladá čašníčka.

Sedeli sme spolu v kaviarni, len pár metrov od školy a spoločne sme čakali na ďalšiu prednášku z antickej mytológie. Bola akurát streda a v pondelok sa nám začal letný semester.

Teraz, presne v tomto čase, sme sa mali nachádzať na našej prvej hodine s Deanom, no našťastie nám ešte v utorok večer poslal všetkým mail, že kvôli pracovným povinnostiam sa hodina ruší a uskutoční sa až budúci týždeň. To znamená, že som mala ešte týždeň na to, aby som sa psychicky pripravila na jeho smutné pohľady alebo na úplnú ignoráciu.

Už mi viac nenapísal a ja som mu na jeho poslednú správu stále neodpísala a ani som to nemala v pláne. Nemala som teda ani tušenie, čo mám od neho očakávať.

„Vnímaš ma?" Lucy mi zamávala pred očami a tým ma dostala do reality. 

„Prepáč," narovnala som sa a pozrela som sa na ňu. „Čo si vravela?"

Lucy si povzdychla. „Zase myslíš na Deana?" 

„Čo?" vyprskla som. „Jasné, že nie."

Lucy nadvihla obočie. Neverila mi.

„Dobre, dobre. Možno trošku? Ale fakt len trošku..." priznala som sa. 

„Ach, Katie. Zrejme ti musím dohodiť niekoho iného, aby si na neho čím skôr zabudla," žmurkla na mňa moja najlepšia kamoška a odpila si zo svojej kávy. „Ten chlapec sa ti nepáči?" hlavou kývla smerom k vchodovým dverám, ktorými práve do kaviarne vstupoval celkom príťažlivý chalan. 

Pretočila som očami. „Nie, ja si len myslím, že to potrebuje čas. Čoskoro budem opäť tá stará Katie, ktorá nemyslí na nič iné, len na školu," s falošným úsmevom som sa dvihla zo stoličky. „Ideme na tú prednášku?"

Lucy prikývla, dopila kávu, zaplatila a spoločne sme sa vrátili naspäť do školy.

---------

Posledná prednáška skončila skoro, pretože profesorke sa ešte nechcelo prednášať. Oznámila nám len podmienky na úspešné ukončenie predmetu a pustila nás preč. Lucy sa pobrala na internát, ja som ešte zašla do knižnice, kde som si vypožičala knihu o antickej mytológii, ktorú nám tá profesorka odporučila.

Po návrate na internátnu izbu mi pohľad okamžite padol na Lucy, ktorá sedela na zemi. V rukách držala notebook a niečo na ňom ukazovala Emily, ktorej prítomnosť ma trošku zarazila.

„Ahoj," zamávala mi Emily a priateľsky sa na mňa usmiala.

Spomenula som si na naše posledné stretnutie, ako bola u nás doma a všetky tri sme sledovali film, ktorý vybrala Lucy.

Úsmev som jej opätovala. „Ahoj. Čo ty tu?" 

„Lucy ma pozvala. Vraj jej mám pomôcť vybrať nejaké pekné šaty," odvetila Emily.

Môj pohľad padol na Lucy.

„Šaty? Na akú príležitosť?"

Lucy sa postavila a prešla ku svojej posteli, z ktorej zobrala nejaký papierik. Ten mi podala a čakala na moju reakciu.

„Ples historikov? Zabudni! Ja nikde nejdem," papierik som jej vrátila.

„Kvôli Deanovi?" Lucy si prekrížila ruky na hrudi. 

„Samozrejme, že kvôli Deanovi," vrhla som na ňu nahnevaný pohľad. 

„Veď tam možno ani nebude. Musíš tam so mnou ísť, sama tam nepôjdem," povedala.

Pozrela som na Emily, ktorá stále sedela na posteli a dívala sa na nás, ako sa hádame.

„Ja tu v tom čase nebudem," došlo jej. „Letím do Anglicka. Babke sa zhoršil zdravotný stav a tak chcem byť ešte pri nej kým...je medzi nami."

„To ma mrzí, nevedela som to," povedala som okamžite, no Emily len pokrútila hlavou.

„V pohode," znova sa na mňa usmiala. „Nemala si to odkiaľ vedieť." 

„Takže...musíš ísť so mnou," ozvala sa opäť Lucy. „Vyberieme nejaké šaty aj tebe. Možno sa tam zoznámiš s niekým iným a lepším," povzbudivo sa na mňa usmiala a vrátila sa k Emily.

Vedela som, že to nie je dobrý nápad, no aj napriek tomu som s tým súhlasila a prisadla som si k ním. Za notebookom sme všetky tri strávili približne tri hodiny, kým sme konečne vybrali vhodné šaty pre Lucy aj pre mňa.

Možno sa tam vážne zoznámim s niekým novým. A ten niekto mi možno konečne pomôže zabudnúť na Deana a na to, ako veľmi mi jeho správy chýbajú.