Unbreakable

16. kapitola

„Takže...ty a Dean...vy ste sa vážne...?"

„Áno."

„Fakt?"

„Áno!" vykríkla som.

„Ja odpadnem," Lucy sa snažila tváriť vážne, no veľmi jej to nešlo. Mykalo jej kútikmi úst.

„Čo je na tom smiešne?" zamračila som sa.

„Vlastne nič...len tá predstava, že sa moja kamarátka bozkávala so svojim učiteľom je proste divná," odvetila a napila sa svojej kávy.

Bola nedeľa a ja som sa len pred chvíľkou zobudila z tvrdého spánku. Z plesu sme sa na izbu vrátili asi okolo štvrtej hodiny ráno. Bola som neskutočne unavená, preto som zo seba zhodila šaty a okamžite si ľahla do postele. Zobudila som sa až teraz, o piatej večer, so zvyškom make-upu na tvári.

Po sprche som pozvala Lucy do kuchynky, ktorá bola na každom poschodí. Spravila som nám silnú kávu, sadli sme si za stôl, ktorý tu bol a ja som sa jej priznala k tomu, čo sa včera na plese udialo.

„Ako to vlastne celé prebiehalo?" opýtala sa ma.

Odpila som si zo svojej kávy a snažila som sa rozpamätať na ten okamžik, kedy sme obaja...podľahli.

„Bola som mierne opitá, takže som ho pobozkala ako prvá," začala som. „Prišlo mi to trápne, preto som sa ihneď odtiahla, Dean si ma však pritiahol naspäť a...a pobozkal ma tak vášnivo, ako to zatiaľ žiadny chalan s ktorým som bola neurobil."

„A ďalej? Čo sa dialo po tom bozku?" zaujímala sa.

„Chcela som sa vrátiť na ples a požiadala som ho, aby šiel so mnou. Pripomenul mi však, že spoločnosť už mám. Dodal ešte, že sa mi ozve a odišiel preč."

„Odišiel preč?" Lucy nadvihla obočie. „Len tak? Pobozkal ťa a odišiel?"

„Áno," prikývla som. „Nepremýšľala som nad tým, bola som opitá. Vrátila som sa a ďalej už vieš čo sa dialo, pretože si bola so mnou."

„Nič som si na tebe nevšimla. Bozkávala si sa s Deanom a ja som si nič nevšimla," vyprskla nahnevane. „Čo som to za kamarátku?"

„Bavila si sa s Richardom. Ja to chápem."

Lucy sa zrazu rozžiarili oči. Myslela som, že začne rozprávať o svojom novom objave, no nestalo sa tak.

„Tvoj mobil! Už si dnes bola na nete? Čo ti napísal?" vyhŕkla.

„Nebola, veď len pred chvíľkou som sa prebudila."

„Tak na čo čakáš?" prudko sa postavila. „Poď sa pozrieť."

Rozbehla sa preč a tak som ju, ešte s plným pohárom kávy, nasledovala.Kabelka, ktorú som mala na plese bola pohodená na zemi v našej izbe. Rýchlo som si kľakla a vyhrabala som z nej takmer vybitý mobil. Zapla som internet a...čakalo ma niekoľko správ od Deana, ktoré som začala nedočkavo čítať.

Dean: To čo sa stalo...dúfam, že si to nevyčítaš.

Dean: Ja si to nevyčítam...

Dean: Katie? Ozvi sa, prosím.

Dean: Ach, dúfam, že len nemáš čas a preto neodpisuješ. Dobre sa na tom plese bav, aj so svojim zvláštnym spoločníkom.

To všetko boli správy ešte zo včerajšej noci. Dnes ráno mi poslal ďalšie.

Dean:

Dean: Dobre ráno prajem. Celú noc som nemohol zaspať, stále som na teba myslel. Snáď ma táto káva nakopne.

Dean: Katie, dúfam, že si v poriadku.

Dean: Ozvi sa mi hneď ako vstaneš.

Dean: Katie????

Bál sa o mňa. Veľmi. A čo je ešte dôležitejšie...ten bozk neľutuje.

Katie: Som v poriadku Dean, prepáč, že som sa tak dlho neozvala...spala som...doteraz.

Dean: Už som mal v pláne zájsť na internát a zistiť, či si sa večer vrátila na izbu.

Katie: Vrátila.

Dean: Som rád...a čo ten chalan, ktorý ti robil spoločnosť?

„On snáď žiarli?" ozvala sa za mnou Lucy.

„Vyzerá to tak. Mohla by som ťa o niečo požiadať?" otočila som sa a pozrela na ňu. „Sadni si prosím na svoju posteľ a nečítaj si naše správy," požiadala som ju.

Lucy sa zatvárila sklamane, no rešpektovala moje súkromie a odišla preč.

Katie: Thomas? Ani sa na neho nepýtaj. Prvýkrát sme sa stretli na tom plese...Lucy mi ho dohodila, aby som nebola sama lebo ona na tom plese bola so svojim...kamarátom.

Dean: Myslel som si, že sa poznáte dlhšie a, že...

Katie: Haha, nie, to v žiadnom prípade. Thomas je divný, nie je to môj typ.

Dean: A kto je tvoj typ?

Katie: Neviem...možno ty? :D

Dean: Možno?

Niekto zrazu zaklopal na dvere. Pozrela som na Lucy, tá len mykla plecami a tak som sa postavila a šla som dotyčnému alebo dotyčnej otvoriť ja.

„Dean?" vyhŕkla som šokovane.

„Takže," pousmial sa. „Len možno som tvoj typ?"

Nestihla som odpovedať, pretože opäť spojil naše pery v nádhernom a dlhom bozku.