Unbreakable

11. kapitola

Zaklopala som na dvere jeho kabinetu a čakala. Nič. Pozrela som na Lucy, ktorá stala na konci chodby a ta mi gestikuláciou naznačila, aby som zaklopala ešte raz. No opäť nič.

Ustúpila som teda od dverí a spokojne som sa k nej vrátila.

"Zrejme nie je v práci," oznámila som svojej kamarátke, ktorá sa príšerne mračila a stále sa dívala smerom k jeho kabinetu, akoby čakala, že z neho nakoniec vyjde.

"Samozrejme, že nie je v práci," povzdychla si. "Dávam ti povolenie napísať mu. Ale ešte dnes," dodala a privolala výťah, ktorý sa za ten čas, kým som klopala a čakala stihol vrátiť na prízemie.

----------

Lucy so mnou ku mne do izby už nešla. Vraj je to môj problém a mala by som si ho vyriešiť sama. Nechce sa do toho miešať, čo ja úplne chápem.

V kuchyni som si ešte dala variť vodu na kávu a kým som čakala, premýšľala som nad tým čo mu vlastne napíšem.

S horúcou kávou som si sadla za svoj pracovný stôl. Trošku som si z nej odpila, no bola príliš horúca, tak som ju zatiaľ položila nabok a zapla notebook.

Na stránke, ktorá mi pravdepodobne zničila celé moje budúce štúdium, som si našla zoznam zablokovaných používateľov. Bol tam len jeden jediný nick. Klikla som naň a následne som odklikla ikonku s názvom: odblokovať používateľa.

Otvorila som chat s ním, ktorý bol úplne prázdny, pretože okrem zablokovania som si vymazala všetky správy. Opäť nebol online a ja som (ako vždy) odtušila, že to vôbec nič neznamená. Čoskoro sa prihlási.

KittyKat: Nakoniec som sa rozhodla, že by som si veľmi rada prečítala tvoje vysvetlenie.

Zobrazené.

----------

Dean

Mladý učiteľ histórie ležal na gauči vo svojom malom, ale za to veľmi útulnom byte a díval sa na nejaký starší dokument o 100-ročnej vojne.

Mobil, ktorý mal položený pred sebou na malom stolíku mu z ničoho nič zavibroval a Dean cítil, že to nebude správa len tak od hocikoho. Opatrne ho zobral do ruky a zadíval sa na obrazovku, ktorá mu ukázala časť správy od KittyKat, teda ako už dobre vedel - od Katie.

Pousmial sa nad tým, že sa mu rozhodla napísať na tejto stránke a nevyhľadala si radšej jeho facebook. Nakoniec však uznal, že ho správa od tejto študentky potešila.

Otvoril chat a rýchlo odpísal:

DeWi: Veľmi rád, ale nemôžeme to radšej prebrať osobne?

Neveril internetovým stránkam a obával sa toho, že by sa táto skutočnosť (že si píše so svojou študentkou) mohla dostať medzi ľudí, ktorí by mu následne v práci spravili peklo.

KittyKat: Bola som za tebou v škole - dnes. Nebol si tam a tak chcem to vysvetlenie aspoň takto, napísané a čo najskôr. Idem sa z toho, čo sa stalo zblázniť...

Dean to naozaj nechcel riešiť takto, no zrejme nemal na výber.

DeWi: Dobre, ako chceš. Tak teda...asi začnem...

On sám túto situáciu poriadne nechápal. V jednu chvíľu si písal s nejakou študentkou len tak z nudy, neskôr mu ta študentka prišla sympatická a nakoniec by sa priznal aj k tomu, že by sa s ňou veľmi rád stretol osobne.

Neveril na lásku cez internet. Avšak čím si bol istý bolo to, že daná dievčina pre neho nebola  len obyčajná známosť z nejakej hlúpej internetovej stránky. Stali sa z nich priatelia - virtuálni priatelia.

Celý čas si uvedomoval aj to, že dievča s ktorým si píše je študentka vysokej školy, kde on pracuje. Nerátal však s tým, že to bude prváčka a už vôbec nečakal, že to bude jeho študentka - že ju bude učiť.

Keď mu Katie napísala, že pôjde do Ríma, hneď mu to došlo. Bol v šoku, premýšľal že celé toto písanie preruší, ale jeho zvedavosť mu to nedovolila. Chcel vedieť, s ktorým dievčaťom si tie dlhé týždne písal. Ktoré dievča mu tak pobláznilo hlavu.

A tak začal premýšľať. V ročníku bolo dievčat s menom Katie viac. Do Ríma šli len dve. Snažil sa pravidelne zhovárať s oboma. Dúfal, že aspoň takto príde na to, s ktorou Katie si píše. No neprišiel na to. Obe sa správali podobne - boli milé, v jeho prítomnosti úplne mimo. Dokonca ich nevedel rozpoznať ani podľa fotky, ktorú mu Katie raz poslala, pretože obe boli pekné brunetky.

Po návrate z Ríma do Ameriky premýšľal nad tým, čo bude robiť ďalej. Ta práva Katie to však vyriešila za neho.

A tak sa dostal do tejto nepríjemnej situácie. Ako jej to mal vysvetliť? Čo jej mal napísať? Nakoniec sa rozhodol, že jej napíše všetko, nad čím premýšľal. Napísal jej o tom, prečo sa na tu stránku zaregistroval, spomenul jej aj to, že ju zo začiatku bral ako menšiu zábavku, ktorou si kráti čas v práci aj doma. Priznal sa, že mu prirástla k srdcu a týmto priznaním aj celú správu ukončil a odoslal to.

Čakal na odpoveď, no ta neprichádzala. Stránka mu ukazovala, že správa bola prečítaná pred niekoľkými minútami, no odpoveď nikde.

Zatvoril notebook, na ktorý sa počas písania tej dlhej správy presunul a z chladničky si vybral fľašu piva. Opäť si sadol na gauč, pivo vypil a na tom istom mieste po chvíli aj zaspal. Zaspal s myšlienkami na ňu, na Katie, ktorá mu lámala srdce na kúsky už len tým, že mu neodpisovala...