Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
Dean svoju Impalu zaparkoval pred univerzitným internátom. Na vrátnici nikto nebol, preto sa vydal hore schodmi na poschodie, kde bola Katie ubytovaná.
Dorazil k správnym dverám, zhlboka sa nadýchol a zaklopal na ne. Chvíľu musel počkať, kým sa dvere otvorili. Katie za nimi nestála.
„Pán profesor?" Lucy sa tvárila vydesene. „Deje sa niečo?"
„Je tu Katie?" opýtal sa jej Dean.
„Katie?" Lucy si nervózne odkašľala. „Nie. Popravde...od včera som ju nevidela."
„Vôbec sa jej nemôžem dovolať. Neskúsiš to prosím ty?"
Lucy len chabo prikývla. Prešla ku svojej posteli a z nočného stolíka zobrala mobil. Chvíľu sa na neho dívala, potom ho nahnevane hodila na posteľ a vrátila sa k Deanovi.
„Šla domov. Včera šla až k vášmu bytu ale čo sa dialo ďalej, neviem. A zrejme to neviete ani vy. Vybehla odtiaľ s plačom a dnes ráno sa pobrala domov," vysvetlila mu.
„Jo," šepol Dean. „Musela ma vidieť s Jo."
Lucy čakala na vysvetlenie, ktorého sa nedočkala. Dean sa jej totiž otočil chrbtom a rozbehol sa preč.
----------
Katie
Doma nikto nebol, čo mi vyhovovalo. Nechcelo sa mi rodičom vysvetľovať, prečo som v nedeľu večer prišla domov, keď mám zajtra školu.
V kuchyni som si uvarila teplý čaj a dumala som nad tým, ako sa všetko tak neskutočne skomplikovalo. Kto bolo to dievča zo včera? A prečo bola s Deanom? Prečo s ním šla až do jeho bytu? A udialo sa medzi nimi niečo?...
Privrela som oči a snažila som sa potlačiť slzy.
Od strachu sa mi rozbúšilo srdce, keď som začula, ako sa otvárajú vchodové dvere. Rodičia sú doma.
„Katie?" ozvala sa šokovane mama, keď vstúpila do kuchyne. „Čo tu robíš?"
„Dávam si týždeň pauzu od školy," povedala som.
„Čo?" mama nechápala.
Do kuchyne vstúpil aj otec, ktorý sa tváril ustarostene.
„Si chorá?" prešiel ku mne a položil mi svoju dlaň na čelo.
„Nie," odvetila som. „Nie som chorá. Len toho na mňa bolo veľa, musela som si oddýchnuť."
„Si na vysokej škole. Čo iné si čakala? Nemôžeš si predsa len tak svojvoľne urobiť týždenné prázdniny," hnevala sa mama.
„Charlotte," oslovil moju mamu otec. „Azda to nevidíš? Nehovorí o škole...nejaký chlapec jej zlomil srdce."
Prekvapilo ma, ako na to môj otec tak rýchlo prišiel.
„Och," mama ma nežne pohladila po vlasoch. „Bol to tvoj spolužiak?"
Teraz som vážne nemala náladu na to, aby som s rodičmi rozoberala môj milostný život.
„Nechcem to teraz riešiť," pozrela som sa na ňu.
Mama len chápavo prikývla a silno ma objala. Mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala.
„Bež sa hore vybaliť. Môžeme si potom pozrieť nejaký film, ak by si chcela," navrhol otec.
„To by bolo super," prikývla som.
Aspoň by som aspoň chvíľu nemusela myslieť na to, že Dean strávil noc s inou ženou.
Prázdny pohár od čaju som položila na kuchynskú linku, zo zeme som schmatla svoju cestovnú tašku a pobrala sa do svojej izby.
V izbe som sa prezliekla do pyžama, vybalila si nejaké veci a dala nabíjať mobil, ktorý som stále nechávala vypnutý. Ak by mi totiž zavolal Dean, určite by som hovor prijala a ja som ho prijať ešte nechcela. Nechcela som sa s ním o tom rozprávať.
Unavene som si ľahla na posteľ, pred seba som si položila knihu o stredoveku a len tak som si ju prechádzala.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po chvíli ma to prestalo baviť, preto som sa pritúlila k svojmu plyšovému mackovi, ktorého som dostala od Lucy k 17 narodeninám a len tak som ležala.
„Zlatko?" zakričal na mňa otec z prízemia. „Ideš? Popcorn je pripravený."
Usmiala som sa. „Áno, idem."
Postavila som sa z postele, vyšla z izby a rozbehla sa dole schodmi na prízemie. Už som bola takmer v obývačke, keď niekto zaklopal na vchodové dvere.
Rodičia už sedeli na gauči, mama sa napchávala popcornom, preto som sa rozhodla, že dvere pôjdem otvoriť ja.
To ale nebol najlepší nápad.
„Dean?" vyšlo zo mňa prekvapene, keď som dvere otvorila.
„Katie," vydýchol moje meno a bolo na ňom vidieť, že ma rád vidí.
Zrazu som za sebou začula kroky.
„Kto je to?" ozval sa otec.
Vystrašene som Deanovi zatvorila dvere pred nosom.
„Nikto," pozrela som na otca, ktorý stál tesne za mnou. „Len si nejaký pán pomýlil číslo domu. Mal namierené k našim susedom," zaklamala som.
Otec prikývol a vrátil sa naspäť do obývačky. Ja som sa snažila upokojiť svoje búšiace srdce. Potichu som dvere znova otvorila, no Dean už za nimi nestál.
