Unbreakable

38. kapitola

Dean:

Dean si odpil z piva a znova sa zadíval na svojho mladého kolegu, ktorý mu rozprával príhody z hodín. Michael bol mladý, ambiciózny chalan, ktorý to chcel v školstve dotiahnuť ďaleko. Dean ho mal rád, pretože pôsobil sympaticky, nie ako jeho ostatní kolegovia.

Ich rozhovor prerušil študent, ktorý sa s mikrofónom v ruke postavil na malé pódium.

„Rád by som vás privítal na dnešnej akcii, kde si spolu zasúťažíme, možno niečo aj vyhráme ale hlavne sa dobre zabavíme a lepšie spoznáme," chlapec sa na všetkých prítomných usmial.

Na pódium vyšiel ďalší mladý chalan, ktorý sa taktiež usmieval od ucha k uchu. Obaja si to užívali.

„Ja som John a budem vám pokladať otázky, na ktoré budete odpovedať. Dôležité pravidlo, hláste sa a odpovedajte až keď vás vyvolám, okej? Hlavne tu po sebe nezačnime kričať správne odpovede...Dobre, teraz si na túto tabuľu napíšem názvy vašich skupín, aby som mal kde zapisovať body."

Chlapci sa odmlčali a tak sa študenti, ale aj učitelia začali opäť baviť medzi sebou.

„Kde som to skončil? Aha, hej...potom prišiel a povedal..."

Dean už ale svojho kolegu nevnímal. Svoju pozornosť presunul na Katie, ktorá sedela so svojou najlepšou kamarátkou a nejakým chlapcom. Dean ho poznal z videnia, na meno si však nespomenul.

Katie zrejme vycítila, že sa na ňu Dean díva, pretože sa pozrela priamo na neho a ich pohľady sa na dlhé sekundy stretli. Ani jeden z nich sa neusmial, pretože to by si mohol hocikto všimnúť.

„Dobre, ste pripravení na prvú otázku? Pamätajte, že sa máte hlásiť."

Katie svoj pohľad presunula na chlapca, ktorý stál na pódiu.

„Prvá otázka. Aká spojenecká akcia dostala krycie označenie Overlord?"

Polovica študentov dvihla ruky do vzduchu, po chvíli sa k tým rukám pridali ďalšie.

„Och, zabudol som spomenúť, že kto odpovie zle, tak príde o možnosť odpovedať na nasledujúcu otázku."

Pár rúk padlo dole.

„Krysy, ha, zaujímavý názov pre skupinu. Aká je vaša odpoveď?"

„Vylodenie v Normandii," vykríklo dievča, ktoré danej skupine šéfovalo.

„Vedela by si aj presný dátum?"

Dievča sa zatvárilo neisto. „6.6.1944."

„Správne! Máte prvý bod."

Dean sa postavil, aby mal lepší výhľad na študentov. Chvíľu pozoroval dianie, keď ho niekto vyrušil.

„Dean Winchester...tak ktorá je tá šťastná? Tá v tých čiernych šatách? Alebo snáď tá v tom modrom tričku? Hm?"

Dean pomaly otočil hlavu k mužovi, ktorý sa k nemu arogantne prihovoril.

Najradšej by mu hneď teraz vrazil, ale to urobiť nemohol.

„Robert, dlho som ťa nevidel," povedal Dean. „Škoda, že to tak nemohlo ostať."

„Čakám, kedy konečne vypadneš. Máš šťastie, že ťa tamten debil stále obhajuje," Robert kývol smerom k Michaelovi. „Ale som si istý, že to už dlho nepotrvá. Vlastne...odpočítam dni."

Dean sa k tomu nemienil vyjadriť. Robert Wilson ho nenávidel od samého začiatku, od kedy Dean nastúpil na univerzitu. Nenávidel ho už od jeho študentských čias. Dean nevedel prečo. No vôbec ho to netrápilo.

„Uži si dnešný večer. Možno sa mi konečne podarí vypátrať, ktorá z týchto študentiek to je."

Dean to už nevydržal. Vrátil sa k svojmu miestu, zo stoličky schmatol svoju bundu, ktorú si obliekol a urýchlene opustil reštauráciu.

Katie:

„Pozri," Lucy do mňa nenápadne strčila. „Tamto sa niečo deje."

Pozrela som sa tam, kam sa dívala ona. Videla som rozrušeného Deana, ako do neho nejaký chlap niečo hučí. Bol to profesor, to mi bolo jasné, nakoľko mi bol povedomí, ale už od prvého pohľadu mi došlo, že tí dvaja sa nemajú v láske.

Dean sa potom z ničoho nič pobral ku svojmu miestu, obliekol sa a nahnevane odišiel preč. Chcela som ísť za ním, no zbytočne by som na nás upútala pozornosť. Radšej som ostala pokojne sedieť na stoličke a čakala, či sa náhodou nevráti.

Po chvíli mi zavibroval mobil položený na stole.

Dean: Len ti chcem dať vedieť, že idem domov. 

Katie: Prečo? Čo sa stalo? Čo ti povedal?

Dean: Katie...teraz to nechcem riešiť.

Katie: Tak za polhodinku by som mohla odísť a prísť k tebe, čo ty na to?

Nič. Neodpisoval mi.

Katie: Dean??

Stále nič.

Mobil som teda položila na stôl a snažila sa sústrediť na otázky, ktoré nám pokladali naši starší spolužiaci. 

Po chvíli sa mi rozbúšilo srdce, keď som začula zvuk sanitky.