Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
Naše nečakané stretnutie ho prekvapilo, rovnako ako aj mňa.
„Pracujem tu," ukázala som na svoju menovku, ktorú som mala pripnutú na pracovnej košeli. „A ty tu robíš čo?"
Chvíľu spracovával to, čo som povedala. A namiesto odpovede na moju otázku pretočil očami a dlaňou si pošúchal čelo.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Čo je?"
„Nič," pozrel na mňa. „Len som si práve uvedomil, o čo tu ide."
Nadvihla som obočie. Stále som nechápala, kam tým mieri.
„Tvoji šéfovia, Mick a Arthur...chceli sa so mnou stretnúť. V skutočnosti ale chceli, aby som sa stretol s tebou. Určite to bol Samov nápad," zafrflal. „Ale podarilo sa mu to."
„Ten Sam je neuveriteľný," zasmiala som sa. „Sľubujem, že s tým nemám nič spoločné."
„Hej, došlo mi to, keď som videl výraz tvojej tváre."
Sklopila som pohľad. „Nechcel by si...zájsť na večeru? Napríklad zajtra? Dnes pracujem až do večera, takže mi to veľmi nevyhovuje..." premohla som sa a pozrela som sa mu priamo do očí.
Dean sa zamračil. „Zajtra nemôžem, musím sa vrátiť na univerzitu."
„Jasné, chápem," posmutnela som.
„Ale ozvem sa ti," povedal, keď si uvedomil, ako ma jeho odpoveď sklamala. „Dohodneme sa."
Aj by som sa potešila, no bála som sa, že to hovorí len tak...aby nebol za necitlivého idiota pred mojou novou kamarátkou. Len som prikývla a viac som sa k tomu už nemienila vyjadrovať. Dean sa so mnou hneď na to rozlúčil a odišiel preč.
Sklamane som si sadla naspäť na stoličku.
„To bol tvoj ex?" opýtala sa ma Mia nedočkavo.
„Nie," odvetila som okamžite. „Stále spolu chodíme."
„Pôsobil tak odmerane. Čo sa medzi vami stalo?"
Vážne som nemala náladu na vysvetľovanie.
„Len sme sa na niečom nezhodli. A on sa mi potom prestal ozývať," vydýchla som. „Ani neviem, či to, čo povedal teraz myslel vážne."
„Že sa ti ozve a dohodnete sa?"
„Uhm," prikývla som.
„Hm, neviem. Povedal to celkom presvedčivo. Teda, aspoň ja som uverila tomu, že to myslí vážne."
„Dúfam," fňukla som a nechala sa vtiahnuť do jej objatia.
-----
Večer som sa uložila do postele a pred spaním som si chcela prečítať ešte jednu kapitolu z mojej obľúbenej knihy. Namiesto jednej kapitoly som nakoniec prečítala päť a určite by som čítala aj ďalej, keby mi nezavibroval mobil, položený na nočnom stolíku.
Lucy:Hejjjjjjj....prepáč, že som ti poobede nedvihla, ale mali sme rodinnú oslavu a až teraz som sa konečne dostala k mobilu.
Sklamaná, že to nebola správa od Deana, som jej rýchlo odpísala.
Katie:V pohode :)
Lucy:No a čo si vlastne chcela?
Katie:Dean sa zastavil v hoteli, kde brigádujem.
Lucy:ČO??
Lucy:ČO CHCEL??????
Lucy:OSPRAVEDLNIL SA TI ZA TO, ŽE ŤA TAK DLHO IGNOROVAL????
Katie:Prestaň písať tým veľkým písmom, rozčuľuje ma to.
Lucy:PREPÁČ...
Lucy:Teda, prepáč...
Lucy:Ako vedel, že tam pracuješ?
Katie:Neprišiel za mnou, ale za mojimi šéfmi. Zrejme to nie sú len Samovi starí známi, ale aj jeho.
Lucy:Zaujímavé, že za nimi zájde práve vtedy, keď tam pracuješ...príde mi to nejaké podozrivé. Neurobil to naschvál?
Katie:To je na veeeeľmi dlhééé vysvetľovanie. Celé to naplánoval Sam, nie Dean...Ale to predsa nie je dôležité. Dôležitejšie je to, že sa mi má ozvať. Len neviem kedy. Máme spolu zájsť na večeru.
Lucy:Hmmmmm...Verím, že sa ti čoskoro ozve.
Chystala som sa jej odpísať, keď mi došla ďalšia správa, no nie od Lucy.
Dean:Nespíš?
Katie:Ešte nie.
Rýchlo som spravila screenshot obrazovky a poslala som ho Lucy.
Katie:Ozval sa mi!!!
Lucy:OMG!!
Lucy:Informuj ma potom, ako ste sa dohodli.
Usmiala som sa a vrátila sa naspäť ku konverzácii s Deanom.
