Unbreakable

4. kapitola

Krátke upozornenie na začiatok kapitoly:

Tí, ktorí ste už túto poviedku celú prečítali a máte ju stále vo svojej wattpad knižnici, zrejme ste si všimli, že vám prichádzajú upozornenia na nové kapitoly. 

Nové kapitoly to ale nie sú. Len upravujem staré kapitoly a na novo ich zverejňujem :) Po upravení všetkých kapitol vás upozorním na to, kedy zverejním druhý diel tohto príbehu (pokračovanie) :) 

Takže ešte rýchla rekapitulácia: Momentálne len prepisujem staré kapitoly :D Snáď sa chápeme :D 

----------

Po prednáške s Deanom som svojej kamarátke oznámila, že si ešte zájdem vytlačiť opravenú seminárnu prácu a pôjdem ju odniesť profesorovi, aby ju čím skôr skontroloval a snáď už aj uznal. Nevedela som však, či ho v jeho kabinete nájdem, keďže sa dnešná prednáška s ním zrušila, no chcela som to aspoň skúsiť.

Vošla som do miestnosti s niekoľkými tlačiarňami a mladému dievčaťu, ktoré stálo za pokladňou som podala svoje USB.

„Potrebovala by som len vytlačiť seminárnu prácu, ktorá je na tomto USB," milo som sa na to dievča usmiala a tá mi úsmev opätovala.

„Hneď to bude," povedala a USB strčila do notebooku, ktorý mala položený hneď vedľa pokladne.

Chvíľu na ňom niečo robila, potom som začula ako jedna z tlačiarní, ktoré boli za tým dievčaťom začala pracovať. Moja opravená seminárna práca bude čoskoro na svete.

----------

S vytlačenou seminárnou prácou som došla k výťahu a privolala si ho. Spomenula som si ale na to, čo som si sľúbila, keď som sa týmto výťahom nechala vyviezť naposledy – že do neho už nikdy nenastúpim. A tak som sa na šieste poschodie vybrala schodmi, ktoré boli hneď po mojej pravici.

Kým som stúpala hore, z tašky som si vytiahla mobil a skontrolovala, či mi náhodou neprišla nová správa. Prišla, pred 5 minútami.

DeWi: Do Ríma?

Unavene som sa dotrepala na poschodie, kde mali kabinety učitelia histórie. Kým som kráčala po dlhej chodbe, tak som sa dívala do mobilu a odpisovala neznámemu kamarátovi.

KittyKat: Áno, do Ríma...ale ešte neviem, či ma tam rodičia pustia.

Správu som odoslala a chystala sa hodiť mobil naspäť do tašky, no vôbec som nedávala pozor na to, čo sa deje predo mnou a tak som do niekoho narazila.

Na zem dopadol nie len môj mobil, ale aj seminárna práca. Rýchlo som sa pozrela pred seba a takmer som sa od hanby prepadla pod zem. Dean Winchester. Takéto trápne situácie som videla doteraz len vo filmoch a teraz sa to stalo aj mne.

„Ospravedlňujem sa...ja som vôbec nedávala pozor a..." bľabotala som, ale Dean ma prerušil.

„V poriadku, tiež som nedával pozor," povedal.

Mobil, ktorý doteraz držal v pravej ruke si urýchlene schoval do vrecka nohavíc a čupol si, aby zo zeme dvihol moje popadané veci.

„Ďakujem," usmiala som sa na neho, keď mi do rúk podával mobil, no pri seminárnej práci sa zastavil.

Začal čítať prednú stranu, na ktorej bola vypísaná fakulta, ročník, názov práce a učiteľ, ktorému tú prácu odovzdávam.

„Profesor Butler už nie je v práci. Ale ak chcete, môžem si vašu prácu zobrať ja a odovzdám mu to v pondelok," ponúkol sa a ja som musela uznať, že to od neho bolo vážne milé.

„Ja som vlastne myslela, že keď na pána profesora už nenatrafím, tak by som to nechala na sekretariáte."

„Chcel som vám len uľahčiť prácu," zasmial sa a tak som len prikývla. 

„Dobre teda, ďakujem vám za ochotu," zadívala som sa mu do očí a uvedomila si, že sú zelené.

Aj DeWi ma zelené oči!! Spanikárila som. Aká je pravdepodobnosť, že si píšem s učiteľom, ktorý ma bude budúci semester učiť dejiny stredoveku? 

„Nemáte za čo. Dovidenia," povedal Dean a spolu s mojou prácou odkráčal preč. 

„Dovidenia," odvetila som potichu, no bolo mi jasné, že to už nepočul.

Pár minút som tam len tak stála a dívala sa na koniec chodby. Prišlo mi z tej myšlienky, že si celý ten čas píšem s ním nevoľno. Zrazu som zacítila, ako mi v ruke zavibroval mobil.

Nervózne som ho odomkla a prečítala si správu, ktorá mi práve teraz prišla.

DeWi: Ja by som na tvojom mieste neváhal ani sekundu a do toho Ríma by som okamžite šiel :) Presvedč rodičov, podľa mňa nebudeš ľutovať :P

Neodpísala som mu. Potrebovala som sa o tom porozprávať s Lucy. Musela som nejako zistiť, či je Dean Winchester osoba, s ktorou si píšem. A zastaviť to, kým je ešte čas...