22. kapitola

485 21 0
                                    

Nohy mi dopadli na štrkovitú príjazdovú cestu. Zabuchla som za sebou dvere od Deanovho auta a rozbehla som sa k vchodovým dverám tej obrovskej chaty, v ktorej sme mali stráviť celý víkend.

Nakukla som dovnútra cez sklené okno a nedočkavo som vyčkávala Deana, ktorý mal kľúče od vchodu u seba.

„Aká si nedočkavá," došiel ku mne a jemne ma pobozkal do vlasov.

„Tak...zaujíma ma, kde s tebou strávim celý víkend," usmiala som sa na neho a posunula som sa o krok doľava, aby mohol odomknúť dvere.

Po odomknutí som vkročila do chaty. Ocitla som sa v obývačke, ktorá bola prepojená s kuchyňou. Nebola tu žiadna televízia, namiesto nej sa v tejto obývačke nachádzal obrovský krb. Kuchyňa bola moderne vybavená. Celá tá chata bola v podstate moderná. Dokonca by som povedala, že bola priam luxusná. Napravo od vchodových dverí bolo menšie schodisko, ktoré viedlo na horné poschodie, kde sa zrejme spí. V kuchyni, ktorá bola oproti vchodovým dverám boli menšie dvere, ktoré viedli na záhradu s menším bazénom.

Jednoducho luxus...Deanov brat musí byť pekne bohatý.

Dean zložil naše cestovné tašky ku schodom a potom si sadol v obývačke na gauč. Ja som ostala v kuchyni a dívala som sa na ten bazén, do ktorého by som rada skočila, no zatiaľ na to bola príliš veľká zima.

Prisadla som si teda k Deanovi a pritúlila som sa k nemu. Opäť ma pobozkal do vlasov. Obaja sme mlčali, len sme si vychutnávali to, že sme spolu a sami.

„Mám pre teba vymyslený program na dnešný deň," povedal po chvíli.

Odtiahla som sa od neho a zadívala som sa do jeho pekných zelených očí.

„Počúvam," usmiala som sa.

„Neďaleko odtiaľ je vyhliadková veža. Je z nej pekný výhľad, tak som si myslel, že by sme sa tam mohli dnes prejsť."

Natešene som prikývla a postavila som sa na nohy.

„Tak to aby sme už vyrazili, pretože čoskoro bude tma a ja sa po lese nechcem prechádzať, keď nevidím pred ani okolo seba."

Dean sa zasmial, no súhlasil, že prechádzky v noci po lese môžu byť nebezpečné. Neochotne sa teda postavil z toho pohodlného gauča, chytil ma za ruku a spoločne sme vyšli von.

----------

Bolo to príjemné. Len tak sa prechádzať, na nič nemyslieť. Obaja sme si užívali to ticho, ktoré nás obklopovalo. A bola som spokojná.

Dean mi urobil pár fotiek, jednu z nich som potom hodila aj na svoj instagramový profil.

„Nevedela som, že si taký dobrý fotograf," pochválila som ho, pretože som s danou fotkou bola neskutočne spokojná

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

„Nevedela som, že si taký dobrý fotograf," pochválila som ho, pretože som s danou fotkou bola neskutočne spokojná.

„Veľmi ma teší, že sa ti páči."

UnbreakableWhere stories live. Discover now