Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
Všetci stíchli. Sanitka sa rútila po ulici, prešla priamo okolo reštaurácie, v ktorej sme všetci boli.
Vybehla som na ulicu a bolo mi úplne jedno, že ma pri tom každý pozoruje. Bola už tma, ale aj napriek tomu som v diaľke videla blikajúce modro-červené svetlá. Okamžite som sa tým smerom rozbehla.
Prišlo mi nevoľno, keď sa predo mnou začalo črtať čierne auto, nabúrané do jednej z mnohých budov, ktoré sa nachádzali na tejto ulici. Na mieste nehody sa už nachádzali prví policajti, hasiči a zdravotníci. Chcela som dôjsť až priamo k autu, no zastavil ma jeden z policajtov.
„Slečna, ďalej ísť nemôžete," povedal mi a chytil ma za ramena.
„Ale ja...tam...ja tam mám..." nedokázala som sa vykoktať.
„Katie!" zakričala Lucy, ja som sa prudko otočila a padla som do jej náručia.
„Dean...on...je...on..."
„Preboha," zvolal niekto.
Dvihla som hlavu a všimla si, že sa sem dotrepali úplne všetci z našej akcie.
Spolu s ostatnými som sa ešte raz zadívala na tú skazu pred nami. Plakala som, podlamovali sa mi kolená a prudko mi búšilo srdce. Cítila som, že každú chvíľu odpadnem.
„Katie, mne sa ale nezdá, že je to Deanove auto," povedala Lucy.
Chcela som sa ešte raz pozrieť na to čierne auto, o ktorom som bola tak silno presvedčená, že je to práve Deanova Impala, keď v tom do policajného auta, ktoré stálo neďaleko, nastúpili dvaja policajti. Policajné auto opustilo miesto nehody a jeho odchod nám zároveň umožnil výhľad na sanitku, v ktorej niekto sedel, prikrytý hnedou dekou.
Bol to Dean. Stretli sa nám pohľady. Nenápadne sa na mňa usmial.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bol v poriadku!!
Na nič som nečakala a pod návalom emócii som sa za ním rozbehla a silno ho objala. Lucy za mnou ešte kričala a snažila sa ma zastaviť, no v tej chvíli by ma nezastavil nikto.
„Myslela som si, že...že si..." znova som sa rozplakala.
Bola som tak šťastná, že je v poriadku.
„Nie, Katie. Som v poriadku."
„A čo tie rany?" opatrne som sa dotkla jeho tváre. „Čo sa ti stalo?"
„Snažil som sa ho vytiahnuť z auta," na chvíľu sa pozrel smerom k totálne zdevastovanému čiernemu autu. „Stalo sa to rovno predo mnou. Šiel a zrazu...narazil. Zrejme zaspal za volantom. Alebo mu prišlo zle. Neviem."
„A vytiahol si ho von?"
„Vytiahol ale netuším, či to prežil. Ihneď som volal záchranku. Medzitým sa ho už ujali ostatní vodiči, ja som sa postavil na stranu a snažil sa spamätať. Bol celý od krvi, chrčal, nič som mu nerozumel..."
