Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
„Ospravedlňujem sa," povedal, keď sme sa od seba odtrhli. „Za všetko. Hlavne za to, že som sa správal ako idiot."
„Sľúb mi prosím, že ma už od seba nikdy takto neodstrčíš," utrela som si slzy, ktoré sa mi kotúľali po tvári.
„Sľubujem," povedal presvedčivo. „Ty mi ale sľúb, že nebudeš robiť unáhlené rozhodnutia."
„Pokúsim sa," prikývla som.
„Fajn."
Opatrne ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.
„Nechceš ísť ďalej?" hlavou som kývla smerom k dverám s číslom dvanásť.
Dean pokrútil hlavou. „Nie som tu ubytovaný. Nechcem, aby si kvôli mne mala nejaké problémy."
„Som si istá, že mojim šéfom a zároveň tvojim kamarátom to vadiť nebude," žmurkla som na neho a z kabelky som konečne vylovila kľúče od izby.
„Vau," vydýchol, keď vstúpil dovnútra. „Máš fakt peknú izbu...dokonca aj s vlastným televízorom."
„Hej," zatvorila som za nami dvere a kabelku som hodila na komodu. „Tiež som bola v šoku, keď som túto izbu zbadala prvýkrát. Prosím ťa, urob si tu pohodlie. Spokojne si ľahni na posteľ, pusť si telku, čo len chceš," usmiala som sa na neho. „Ja musím ísť do kúpeľne, trocha sa upraviť."
Bola som si totiž vedomá toho, ako hrozne musím vyzerať. Bola som nalíčená a cestou k izbe som si trocha poplakala. Bála som sa toho, aký odraz uvidím v zrkadle.
Dean urobil pár krokov smerom ku mne a zobral moje dlane do tých svojich. Chvíľu bez slova skúmal moju tvár.
„Naozaj nechcem znieť ako z nejakého trápneho romantického filmu, no musím ti pripomenúť, že v mojich očiach si stále nádherná."
Sklopila som pohľad a cítila som, že sa začínam červenať.
„Aj s rozmazanou maskarou pod očami?" zasmiala som sa.
„Aj s rozmazanou maskarou pod očami," pohladil ma po líci a pobozkal ma na čelo. „Ale ak sa chceš upraviť, tak choď," pustil ma, skopol si z nôh topánky a posadil sa na posteľ.
Tiež som si vyzula svoje tenisky a vbehla som do kúpeľne. Pri pohľade do zrkadla som usúdila, že vôbec nevyzerám tak hrozne, ako som si celý čas myslela. Celý make-up som si rýchlo odlíčila a vrátila sa do izby k Deanovi.
Robil presne to, čo som mu poradila – ležal na posteli a díval sa na televíziu. S úprimným úsmevom na perách som si na posteľ ľahla tiež a pritúlila som sa k nemu. Dokázala by som pri ňom takto ležať aj celé dni.
„Vráť sa do školy," povedal po chvíli.
Dvihla som hlavu a hodila som na neho prekvapený výraz. „Prečo?"
Vypol televíziu, ľahol si na bok a rukou si podoprel hlavu. Ležali sme oproti sebe a pozorovali jeden druhého.
„Pretože si neviem predstaviť, že ty si tu a ja tam," zamračil sa. „Nechcem, aby sme od seba boli tak ďaleko."
„No," zamyslela som sa. „Ani ja to nechcem, ale...nespravila som skúšky za tento semester. A nechcem kvôli tomu opakovať celý ročník."
„Myslel som, že dievča ako ty ma už dávno naštudovaný študijný poriadok," pousmial sa. „Nemusíš opakovať ročník, pretože zimný semester máš ukončený. Normálne nastúpiš do druhého ročníka a všetky predmety, ktoré si nespravila teraz, si urobíš o rok. Bude to náročné, pretože spraviť toľko predmetov naraz nie je jednoduché, ale myslím si, že to zvládneš."
„Dobre, ale...ako by to medzi nami bolo?"
„Ešte som nad tým nepremýšľal," priznal sa.
„Museli by sme sa opäť skrývať?"
„Asi," pokrčila ramená. „Chvíľu. Pozri," pohladil ma po líci. „Fungovali by sme takto len jeden semester. Potom ťa už učiť nebudem, tým pádom by už náš vzťah nemusel nikomu prekážať. Chápeš, ako to myslím?"
Dohadovanie sa s Deanom o tom, ako budeme pokračovať ďalej, nebolo to, čo som chcela práve teraz riešiť.
„Tak dobre. Vrátim sa, ale už to prosím teraz neriešme."
Dean sa opäť prevalil na chrbát a ja som položila hlavu na jeho hruď. Len tak sme spolu v tichosti ležali. Ani jeden z nás nič nepovedal, nebolo to potrebné. Zatvorila som oči a započúvala som sa do tlkotu jeho srdca, čo ma po chvíli aj uspalo.
