O týždeň neskôr, konkrétne v stredu sa mi pri pomyslení na to, čo ma dnes čaká, rozbúšilo srdce. Budem mať prvú hodinu s Deanom. Lucy sa ma snažila upokojiť, dokonca mi v škole kúpila kávu z automatu, no mne to vôbec nepomohlo. Bola som z toho strašne nervózna.
Po seminári z latinčiny sme sa rýchlo ponáhľali do učebne, kde sa mala hodina s Deanom konať. Latinčinár nás trošku zdržal a tak nám hrozilo, že budeme meškať, no keď sme konečne dobehli k učebni a pomaly do nej nakukli, Dean tam zatiaľ nebol.
Sadli sme si do tretieho radu (posledný bol obsadený) a čakali sme na jeho príchod spoločne s ďalšími asi dvanástimi spolužiakmi. Nervózne som si hrýzla spodnú peru. Čas na mobile ukazoval, že už 6 minúť mešká. Naklonila som sa k Lucy a chcela som jej pošepkať, že možno nakoniec nedorazí ani dnes, ale presne v tej chvíli vstúpil do učebne a dvere za sebou s hlasným tresknutím zatvoril.
Bez toho, aby sa na nás pozrel nám pozdravil a sadol si za katedru. Chvíľu sa hral na mobile, potom ho položil na stôl a prudko sa postavil. Jeho zelené oči sa okamžite zabodli do mňa.
Videla som v nich...ani neviem, smútok? Hnev? Sklamanie? Okamžite sa však spamätal a zadíval sa radšej na niekoho iného.
„Na dnešnom seminári si len povieme, ako budú hodiny so mnou prebiehať a čo musíte vypracovať, aby som vás pustil na ústnu skúšku, ktorá vás už v máji čaká...alebo v júni, podľa toho, akí budete šikovní a ako rýchlo sa na danú skúšku naučíte."
Nasledovalo dlhé vysvetľovanie toho, čo nás s ním tento semester čaká a neminie. Ja som to ale poriadne nevnímala, preto som zapisovanie dôležitých poznámok nechala na Lucy.
„Slečna Evansová?" začula som zrazu svoje meno a tak som neochotne dvihla hlavu a zadívala som sa na Deana. „Mohli by ste po tejto hodine ešte chvíľu ostať?"
Z ničoho nič som sa úplne celá roztriasla. Obzrela som sa po celej učebni a snažila som sa vymyslieť nejakú výhovorku.
„Ja...ja mám po tomto seminári prednášku z antickej mytológie," snažila som sa to povedať čo najpokojnejšie, no aj tak som cítila, že sa mi trasie hlas.
„Hodinu za chvíľu ukončím. O 20 minút skôr, takže pevne verím, že svoju nasledujúcu prednášku bez problémov stihnete," odvetil mi.
Na to som už nemala čo povedať, preto som len prikývla a ďalej sa sústredila na kreslenie si nezmyselných tvarov do svojho zošita.
Dean ešte na tabuľu napísal svoju emailovú adresu a potom hodinu ukončil. Všetci sa začali baliť a pomaly opúšťali učebňu.
„Počkám ťa pred aulou, kde máme mať tú mytológiu, dobre?" pozrela na mňa Lucy.
„Okej."
Obe sme sa naraz postavili a zamierili sme k dverám. Lucy nimi vyšla von, ja som ostala v miestnosti a čakala som, kým ju opustia zvyšní dvaja spolužiaci. Keď konečne odišli, Dean za nimi zatvoril dvere a sadol si na jednu z lavíc, na tú, ktorá bola najbližšie ku mne.
YOU ARE READING
Unbreakable
FanfictionKatie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike. Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...