Unbreakable

40. kapitola

„Kde si celú noc bola?"

Nestihla som za sebou ani zatvoriť dvere od internátnej izby, keď sa na mňa vyrútila moja najlepšia kamarátka.

„Volala som ti, písala...prečo si sa mi neozvala naspäť?" pýtala sa. „Katie, preboha, nemáš ani tušenie, čo sa včera po vašom odchode dialo."

„Viem, že si mi volala. Nechcela som si ale zbytočne kaziť chvíľu s Deanom," sadla som si na posteľ a...rozbolela ma hlava.

Celú cestu na internát som premýšľala nad tým, čo budeme robiť ďalej. Moji spolužiaci to čo videli, určite nenechajú len tak.

„Bol tam chlap, čo sa úplne zbláznil," povedala Lucy. „Kričal, skoro mu nebolo ani rozumieť. Vraj má konečne dôkaz a konečne sa Deana zbaví. Neviem kto to bol, ale svojim správaním ma poriadne vystrašil."

„Ten chlap ťa bude učiť francúzske dejiny, tak si na neho radšej začni zvykať," objasnila som jej.

Dean mi o ňom včera niečo povedal. Nebolo toho veľa, ale stačilo mi to na to, aby som si uvedomila, že je to len obyčajný debil.

„Katie, ako môžeš byť taká pokojná?" nechápavo rozhodila rukami. „No moment," zrazu sa zarazila. „Čo si povedala? Že bude učiť mňa?"

„Presne tak."

„A teba nie?"

„Nie."

„ČO?" zvrieskla. „Vysvetľuj!"

„Prerušujem štúdium."

„Čo?" znova zvrieskla, troška hlasnejšie ako pred chvíľou.

„Lucy, pochop, že nedovolím aby ho kvôli mne vyhodili," pokúsila som sa jej to vysvetliť, no ona sa stále mračila.

„A teba kvôli nemu vyhodiť môžu? Veď...koľko ho poznáš? Pár mesiacov? To ti za to fakt stojí, aby si sa kvôli nemu vykašľala na svoju budúcnosť?"

Zazvonil mi mobil. Pozrela som na neho. Písal mi Dean.

Dean: V pondelok sa mám stretnúť s vedením univerzity. 

„Môj názor nezmeníš," povedala som Lucy.

„Počúvaš sa vôbec?"

„Samozrejme, že sa počúvam!" vybuchla som. „Celé som to pokazila...JA! Ja som to celé pokazila, nie on! A ja to musím aj napraviť! Iná možnosť nie je! Buď vyhodia mňa alebo jeho! A ty si vážne myslíš," pristúpila som až k nej. „Že by som dokázala pokračovať v štúdiu s vedomím, že kvôli mne vyhodili úplne nevinnú osobu?" pozrela som sa jej do očí.

Nemala som v pláne ustúpiť. Bola som presvedčená, že konám správne.

Lucy si povzdychla. „Nemôžu ho predsa vyhodiť len preto, lebo chodí so svojou študentkou. Ste dospelí, nie na strednej. Aký v tom vidia problém?"

„Ja neviem," rozhodila som rukami. „Neviem, prečo sa naši úžasní spolužiaci rozhodli, že budú klamať a vymýšľať si. Neviem, prečo nakecali vedeniu univerzity, že mi so všetkým pomáha. Neviem, Lucy. Ja už nič neviem."

Vrátila som sa ku svojej posteli, na ktorú som si sadla a vzápätí som sa rozplakala.

„Porozprávaj sa o tom s Deanom. Radšej to vyriešte spolu," Lucy si prisadla ku mne a silno ma objala. „Vôbec ti túto situáciu nezávidím."

-----

S Deanom som sa stretla ešte v nedeľu poobede. Prišla som k nemu domov a vysypala som na neho to, že sa chystám prerušiť štúdium. Dean to ale nebol ochotný prijať.

„Nie," pokrútil hlavou. „Snáď si nečakala, že s tým budem súhlasiť."

„Ja som ale neprišla pre tvoje povolenie. Ja som ti to prišla len oznámiť."

Prudko ma chytil za zápästie. Vyzeral, že som ho poriadne nahnevala.

„Neopováž sa prerušiť štúdium."

„Musím."

„NIE!" zvrieskol.

Zarazil ma jeho hnev. Dean na mňa nikdy nezvýšil hlas. Až dnes.

„Áno," nenechala som sa odradiť.

„Čo keby si sa začala správať ako dospelá?" pustil ma a otočil sa mi chrbtom.

Rukami si frustrovane prešiel po vlasoch.

„Veď sa správam ako dospelá. Snažím sa prevziať zodpovednosť, za svoje hlúpe správanie."

Opäť sa ku mne otočil. „Ako ti...ako ti vôbec napadlo, že to celé vezmeš na seba?"

Prešla som k nemu a pohladila som ho po tvári. „Robím to, pretože ťa milujem. A nedovolím, aby ťa niekto kvôli mne vyhodil."

Deana moje slová prekvapili. A mňa tiež. Nečakala som, že mu to poviem tak skoro. A už vôbec som nečakala, že mu to poviem v tak nevhodnej situácii. 

„Nie, Katie. Nedovolím ti to. Vyriešim to. Nechaj to na mňa."

Trošku ma zamrzelo, že na moje "milujem ťa" nijako nereagoval. 

„Nepresvedčíš ma. Ja som sa už rozhodla," prekrížila som si ruky na hrudi. 

Hádala by som sa s ním aj do večera a predsa by ma nijako nepresvedčil, aby som svoj názor zmenila. Posadil sa na gauč a chvíľu sa díval len tak, pred seba. Som si istá, že premýšľal nad tým, čo by mi ešte mohol povedať, aby sa môj názor zmenil. Rozhodla som sa, že teraz bude najlepšie ak odídem a nechám ho, aby to celé nejako spracoval.

„Tak...povedala som ti všetko, čo som chcela," vybrala som sa k dverám.

„Katie, prisahám, že ak teraz odídeš a naozaj to spravíš, tak s tebou už nikdy v živote neprehovorím," povedal a prepaľoval ma pritom svojim pohľadom.

Na chvíľu som sa aj zamyslela nad tým, či som sa naozaj správne rozhodla.

„To hovoríš len preto, lebo si nahnevaný. Ale som si istá, že keď ťa to prejde, tak sa mi opäť ozveš."

A s týmito slovami som vchodové dvere otvorila a prešla na chodbu. Ešte som sa posledný krát pozrela na Deana, ktorý stále sedel na gauči a pozoroval ma so smutným výrazom v tvári.

Keď svoj pohľad odvrátil, zatvorila som dvere a pobrala sa na internát. Stále som bola pevne rozhodnutá, že svoje štúdium preruším a zachránim tým jeho kariéru.