Unbreakable

19. kapitola

Dean

Sam neváhal ani sekundu a ešte v ten deň šiel svojho brata večer navštíviť. Sadol si za jeho malý jedálny stôl a Dean pred neho postavil fľašu vychladeného piva.

„Tak hovor, čo sa deje?" Sam vyzval svojho staršieho brata.

Dean mu porozprával o dnešnej nepríjemnej skúsenosti so svojim kolegom, ktorý ho chce silou mocou dostať z univerzity preč. Sam bol v šoku. Vedel o tom, že nejaký Robert existuje a vedel aj o tom, že sa nemajú v láske. Nečakal však, že to zašlo až tak ďaleko.

„Dôležitá otázka...vie o tom Katie?"

Starší brat si odpil z piva a zamračil sa.

„Samozrejme, že nevie. Nemôžem jej o tom povedať."

„Prečo nie?"

„Nepáčilo by sa jej to. Boh vie, čo by vyviedla," Dean sa nervózne poškrabal na krku.

„Dean," Sam sa zadíval do bratových očí. „Musí to vedieť."

„Poviem jej to, jasné? Len...nie teraz," rozhodol sa Dean a akúkoľvek ďalšiu debatu na túto tému zamietol.

----------

Katie

Večer som sa konečne dotrepala na izbu. Bola som taká unavená, že som si po rýchlej sprche okamžite ľahla na posteľ. Zatvárali sa mi oči a chcelo sa mi spať, no jedna vec mi v tom bránila.

Dean sa mi od incidentu v knižnici (kedy ma videl s Thomasom) neozval. Zvyčajne mi napísal, že už skončil, že už ide domov a oznámil mi aj to, kedy domov dorazil. Dnes nie. Keď však odchádzal na hodinu, nezdalo sa mi, že je nahnevaný.

Nerada som mu písala ako prvá, žila som totiž v tom, že chlap si ma dievča dobýjať a nie dievča chlapa. Teraz som však cítila, že nemám na výber. Niečo sa stalo.

Katie: Si v poriadku?

Dlho neodpisoval a tak som o neho začínala mať strach. Moje obavy si všimla aj Lucy, ktorá prišla na izbu spoločne s Emily. Obe sa chichotali a rozoberali nejaký film, z čoho mi došlo, že boli v kine.

Najprv si ma vôbec nevšimli. Lucy sa veselo prezliekala do pyžama a počúvala Emily, ktorá sa rozplývala nad nejakým hercom. Premýšľala som nad tým, či sa mám ozvať a upozorniť ich na to, že sa v izbe nachádzam aj ja, nakoniec si ma však Lucy konečne všimla a môj problém sa tým vyriešil.

„Hej," usmiala sa na mňa. „Prečo tu sedíš ako kôpka nešťastia?" veselý tón sa jej zmenil na starostlivý.

„Ahoj Katie," pozdravila mi Emily a na krátku chvíľu sa mi zdalo, že sa cíti trápne za svoj výstup, ktorý predviedla v domnení, že sa v miestnosti nachádza len ona a Lucy.

„Boli ste na nejakom filme?" opýtala som sa ich a úplne som odignorovala otázku, ktorú mi pred chvíľkou položila Lucy.

Obe naraz prikývli.

„Pozvala by som aj teba ale vedela som, že budeš v knižnici hľadať tú učebnicu latinčiny," vysvetlila mi Lucy to, prečo mi o tom nič nepovedala. „Bol to ale fakt o ničom film, jedine Emily sa páčil. Aj to len kvôli tomu hercovi," zasmiala sa.

Lucy to vedela. Vedela, že sa niečo deje. Vyčítala to z môjho výrazu tváre. A Emily to zrejme došlo tiež, pretože sa z ničoho nič začala lúčiť a odišla preč.

Lucy si sadla ku mne na posteľ a starostlivo ma pohladila po pleci.

„Čo sa deje?" opýtala sa.