Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER AB †

Spinner's end, Cokeworth, Midlands, Anglicko

Zbehla som schody a vošla do kuchyne. Prekvapivo bola prázdna, vždy tu ráno niekto s rodičov je. Podišla som ku kuchynskej linke a spravila si raňajky.

Ako som si sadala k stolu, všimla som si kúsok pergamenu.

Otec je v robote a ja sa vrátim o pol jedenástej. Pôjdeme spoločne do Londýna do Šikmej uličky kúpiť Vám veci do školy.

mama

Šikmá ulička, to znie fajn, až na tie nakúpi. Nemáme zrovna dosť peňazí na rozhadzovanie. Aj to jeden z dôvodov, prečo sa naši hádajú.

Dojedla som svoje raňajky a upratala po sebe. Bolo akurát desať hodín, keď som započula hlasné puknutie vonku a vchodové dvere sa otvorili.

"Ahoj, mama." pozdravila som ju ako vošla do kuchyne.

"Ahoj, kde je Severus?" spýtala sa.

"Ešte spí." odpovedala som jej.

"Choď ho prosím Ťa zobudiť, aby sme mohli ísť." pohnala ma.

So vzdychnutím som prevrátila očami a vyšla hore po schodoch až do izby. Otvorila som dvere a pozrela na môjho spiaceho brata.

"Severus, vstávaj!" zvolala som hlasno.

"Nechce sa mi." odpovedal mi ospalo.

"Požiadavka nebola prijatá." povedala som mu hlbokým hlasom.

Pozrel na mňa jedným okom.

"Prečo ma budíš?" spýtal sa.

"Lebo ideme s mamou do Šikmej uličky?"

Tá veta na neho zaúčinkovala lepšie ako studená sprcha. V momente bol na nohách a obliekal sa.

„No rýchlo, rýchlo." popohnala som ho. „Lebo tá ulička aj zmizne, pokiaľ tam neprídeme."

Vyšla som z izby a vrátila sa dole.

„Máš svoj list?" spýtala sa ma mama.

„A načo? Severus má predsa v liste to isté, čo mám aj ja." poznamenala som a sadla si za stôl.

„Vlastne áno." pritakala.

Iba som prevrátila očami a do miestnosti vošiel Severus.

„Dobré ráno, mami." pozdravil ju.

„Ahoj, srdiečko." odzdravila ho.

Mama mala vždy Seva radšej ako mňa. Občas ma to aj štve. Matka má byť predsa na strane svojej dcéry a nie syna. Pripadám si ako vyvrheľ v tejto rodine.

„Choďte na záhradu, aby sme sa mohli odmiestniť. Ja tam hneď prídem." povedala nám mama.

Zdvihla som sa a šla k zadným dverám, keď do mňa narazil Severus a ja som trafila bokom roh komody.

„Au, Ježiši, nevieš dávať pozor?" šuchala som si bolestivé miesto a zazrela na neho.

„Prepáč." iba mykol plecom a vyšiel von.

Do očí sa mi nahrnuli slzy. Čo sa stalo s mojím bratom?

Vyšla som za ním von a hneď po mne mama. Natiahla k nám ruky, my sme sa jej dotkli a spoločne sa otočili na mieste.

Šikmá ulička, Londýn, Anglicko

Objavili sme sa v nejakej špinavej uličke.

„Poďme." zavelila mama a vyšla na ulicu.

Šli sme automaticky po nej. Prešli sme ešte ďalšie dve ulice, než sme zbadali Deraví kotlík. Iba sme narýchlo prešli skrz na zadný dvor s cihlovou stenou. Mama po nej poťukala prútikom a objavil sa priechod dosť veľký, aby sme mohli prejsť.

„Najprv zájdeme do Gringottbanky a potom pôjdeme nakupovať." povedala nám svoj plán.

Viedla nás cez dav ľudí k obrovskej bielej budove. Pred schodmi zastala a otočila sa na mňa.

„Chcete ísť so mnou dnu alebo počkáte tu vonku?" spýtala sa.

„Počkám tu." povedala som.

„Idem s tebou." povedal Severus a ona sa na neho usmiala.

Vyšli schody a zmizli dnu. Nahlas som si vzdychla.

„Štve Ťa rodina?" spýtal sa ma niekto.

Otočila som sa a pozrela sa na chlapca v mojom veku s čiernymi vlasmi po plecia a šedými očami.

„Rodinu si človek nevyberá." poznamenala som.

„Škoda, že?" povedal na to.

Iba som sa usmiala.

„Ver mi, že nie si sama, kto to má doma ťažké." usmial sa tiež a natiahol ku mne ruku. „Sirius Black."

„Diana Snapeová." potriasla som mu ňou.

„Odkiaľ si?" spytoval sa.

„Midlands a ty?"

„Ja som odtiaľto, z Londýna."

„Ty sa máš!"

„Prečo si to myslíš?"

„Zbožňujem Londýn. V tej diere, v ktorej žijem sa nedá nič robiť." prevrátila som očami.

„Mohla by si niekedy prísť, by som Ti to tu ukázal a lepšie by sme sa poznali." usmial sa.

„To by bolo super." usmiala som sa tiež.

„Diana!" ozval sa spoza mňa mama.

„Už musím ísť." povzdychla som si.

„Dúfam, že sa uvidíme v Rokforte." povedal a zamával mi na rozlúčku.

„To aj ja." povedala som si pre seba a šla k mame a Severusovi.