Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER BE †

Rokfort, Anglicko

Keď som sa ráno zobúdzala s vedomím, že dnes už je výlet do Rokvillu, bola som z nejakého dôvodu nervózna. Už to bol teoreticky skoro mesiac, čo som začala chodiť s Jamesom. Aj keď moc neviem, čo si mám o tom myslieť. Je to také divné, že by som mala byť vo vzťahu niekým, kto ku mne nič necíti. Ani neviem, prečo som s tým vlastne súhlasila. Či len nechcem byť sama alebo aby Sirius žiarlil.

Našťastie som vstávala ako posledná a nikto v izbe nebol. Takže keď som si umývala zuby v kúpeľni, mohla som mať namiesto kontaktných šošoviek svoje okuliare. Neznášala som ich a hlavne to, ako v nich vyzerám. No na raňajky som ich aj tak musela odložiť naspäť do zásuvky a nasadiť si šošovky. Našťastie, nikto iný okrem môjho brata nevedel, o mojom probléme s videním

Miestami som mala pocit, akoby bol celý náš vzťah iba nahraný. Nebola som si o tom až na sto percent istá, ale isté náznaky by tu boli. Pretože James sa pri mne správal úplne inak, keď pri nás boli buď baby alebo len chalani, a keď bola v našej prítomnosti Evansová a jej spol.

__________________________________________________________

Rokville, Anglicko

Deň v Rokville nebol až taký zlý, ako som si predstavovala. Ani to nebolo ako typické rande, skôr to bolo presne také, aké to bolo kedysi. Iba ja a Záškodníci. Teda až na to, s Jamesom sme sa skoro celý čas držali za ruky. Niekedy sa mi podarilo sa ho miestami sa ho pustiť, pretože som sa hneď cítila lepšie a normálnejšie. Ale nikdy mu netrvalo moc dlho, než si toho všimol a zase sa ma chytil.

Náš výlet mal svoju typickú trasu. Najprv to bol Zonkov obchod, pretože sa im vraj minuli hnojové bomby. Potom sme zašli do Medových labiek, kde bolo toľko deciek, že sa mi aspoň na desať minúť podarilo byť tam samej a v kľude si sama niečo kúpiť. No a nakoniec sme skončili u Troch metiel. Tam sme boli až dokiaľ sa nezačal blížiť čas k návratu späť do školy.

Zrovna sme vychádzali o Troch metiel, keď som si všimla, že sa odniekiaľ pred nami objavila Evansová spolu s JJ a ich kamoškami Amandou Narangerelovou, Kristínou Ansleyovou a Marge Tahminovou, a otočili sa na nás, keď ma James zrazu potiahol k sebe a dal mi pusu.

„Hej vy dvaja, nemôžete si to nechať na izbu." poznamenal so smiechom Sirius a James sa začal smiať.

Zachytila som Evansovej zvláštny pohľad a hneď aj s kamoškami ušli preč. Nič divnejšieho som doteraz nezažila.

__________________________________________________________

Rokfort, Anglicko

Keď sme sa vrátili naspäť do školy, všetci sa vybrali na večeru, len ja jediná som sa od nich nenápadne odpojila a ponáhľala som sa rýchlo do chrabromilskej veže. Ani neviem, ako rýchlo som vybehla všetky schody a už som za sebou zatvárala dvere na izbe.

Oprela som si o ne čelo a zhlboka dýchala. Všetko sa to zvrtlo úplne inakšou cestou, akou som chcela, aby to išlo. Ja som nikdy nechcela byť s Jamesom. Vždy som si všetko vysnila so Siriusom.

Keď už som cítila, ako ma v očiach začínajú páliť slzy, rýchlo som pribehla k nočnému stolíku a vytiahla som si z očí kontaktné šošovky. Bolo mi vždy hrozne nepríjemné, keď som ich mala nasadené a plakala som.

__________________________________________________________

Po nejakej chvíli, keď som sa upokojila, nasadila som si okuliare a nenápadne som sa priplížila na menší balkón, ktorý rozdeľoval cesty do spální a pozrela sa do spoločenskej miestnosti. Na moje šťastie tam nikto nebol, čiže to znamenalo, že sú ešte stále všetci na večery a ja si môžem ísť v kľude zapáliť. Obliekla som si mikinu, ktorú som si zobrala so sebou a vydala sa na balkón.

Akonáhle som tam vstúpila, ovial ma chladný vánok blížiacej sa noci a cítila som, ako mi to pomohlo sa uvoľniť. Vložila som si cigaretu medzi pery a zapálila ju.

„Aj som si myslel, že ťa nájdem tu." ozval sa za mnou hlas.

Oblial ma studený pot. Do riti! Ja nemám šošovky!

Rýchlo som si nasadila kapucňu a stiahla si ju až do tváre.

„Chcela som byť len chvíľu sama." povedala som a pokračovala vo fajčení.

Cítila som, ako sa postavil vedľa mňa a tiež si zapálil.

„Dnes bol skvelí deň, že?" spýtal sa James.

„Hej, hej. Dalo sa." pritakala som.

Prečo tá poondiata cigareta chce horieť rýchlejšie?

„Mohli by byť tieto výlety častejšie, rád na chvíľu vypadne zo školy. Teda, samozrejme že môžeme nenápadne vykĺznuť vždy, ale toto je iné." vravel.

„Mmh, mmh." mumlala som.

Cigareta ešte nebola ani v polovici a ja som cítila, ako sa strašne potím od nervozity. Nakoniec som ju ani nedofajčia, odhodila som ju a ponáhľala sa preč.

„Kde utekáš?" ozval sa James spoza mňa a zachytil ma.

„Dovnútra." povedala som a snažila sa z jeho zovretia vymaniť.

„Ty sa predo mnou schovávaš?" spýtal sa.

„Nie, iba mi je zima." zaklamala som a bojovala s ním ďalej.

„Tak ja Ťa zahrejem." povedal.

Stiahol mi kapucňu z hlavy a nasilu ma otočil k sebe. Akonáhle sa nám stretli pohľady, videla som, ako stuhol.

„Čo to má..."

Nestihol to dopovedať, pretože som mu rýchlo zakryla ústa a obzrela sa, akoby nás sledoval a počul celý Rokfort.

„Prosím Ťa." šepkala som. „Nechaj si to pre seba, dobre?"

Pustila som mu ústa. Dlhú dobu iba mlčal a prekvapene na mňa hľadel.

„Odkedy nosíš okuliare?" spýtal sa ma a tiež šepkal.

„Odjakživa." povedala som.

„A odkedy tvoje oči nie sú čierne, rovnako ako tie bratove?"

„Ja som nikdy nemala čierne oči, to mi robia tie kontaktné šošovky, čo nosím." povedala som mu.

Zamračil sa.

„Čo to je?"

Chytila som ho za ruku a ťahala ho za sebou. Našťastie ešte sa stále nikto iný nevrátil z večere, takže som ho mohla nenápadne prepašovať do našej izby.

Zobrala som jednu tú šošovku a ukázala mu ju. Potom som si zložila okuliare a obe si nasadila.

„To mi pomáha vidieť, aby som nemusela mať okuliare." vysvetlila som mu.

„Ale prečo ich nosíš?" nechápal. „Veď s okuliarmi si rovnako krásna ako bez nich."

Táto veta ma dosť prekvapila.

„Pretože ich neznášam. Cítim sa v nich hlúpo." povedala som a okuliare schovala do zásuvky.

Potom som sa na neho prosebne pozrela.

„Môžeš si to, prosím, nechať pre seba?"

„Samozrejme." povedal s úsmevom a objal ma. „Kto to ešte vie?"

„Iba môj brat. Nikto iný to nevie."

„Tak to je česť." zasmial sa.