Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER BG †

Rokfort, Anglicko

Akonáhle sme vošli do Veľkej siene, automaticky som sa vydala k chrabromilskému stolu, ale Severus ma potiahol za ruku a šla som si sadnúť za nimi k ich stolu.

„Zabudla som." povedala som pošepky.

„Vitajte v novom školskom roku."

Začal príhovor Dumbledore, keď sa všetci usadili na svoje miesta a prváci čakali na zaradenie.

„A pre našich siedmakov dúfam, že tento Váš posledný rok bude výnimočne úspešný a keď odtiaľto odídete, dúfam, že Vám bude škola chýbať. Samozrejme, mám pre Vás ako každoročne, že vstup do lesa na areály školy je prísne zakázaný, rovnako ako aj čarovanie na chodbách. A teraz môžeme prejsť k zaradeniu."

Zakiaľ profesorka McGonagallová postupne volala k sebe prvákov, ja som zatiaľ obzerala chrabromilský stôl. Bolo to hrozne zvláštne sa na nich takto pozerať. Klaudia s Katyu v kľude sledovali zaraďovanie, ale Záškodníci o niečom život debatovali a sem tam sa obzreli po spolu sediacich.

Keď sa zaraďovanie skončilo a Dumbledore nám poprial dobrú chuť, sme sa konečne mohli pustiť do večere.

„Chcela by som s Vami častejšie sedieť pri jedle." povedala som, keď hlavné jedlo vystriedali zákusky.

„Prečo?" spýtal sa ma Regulus.

„Lebo ste ticho." odpovedala som. „Nikto z Vás nemá potrebu zbytočne o niečom rozprávať."

„Nechápem, prečo si nebola zaradená do Slizolinu." povedala Bella a zobrala si kúsok jahodového koláča. „Celkom by si sem pasovala."

Iba som pokrčila plecami.

__________________________________________________________

„Prečo ste zrazu na mňa všetci milý?" spýtala som sa ich, keď už sme sa po večery stavali od stola.

„Neviem." povedala Bella a zamyslela sa. „Až na to prídem, dám Ti potom vedieť."

„Dobre, budem sa tešiť." poznamenala som. „Uniformu dám vyprať a potom Ti ju vrátim."

„Dobre." prikývla a vtedy sme sa rozdelili.

Oni pokračovali dolu do žalárov a ja som šla hore po schodoch. Rozhodla som sa, že to zoberiem skratkou na piatom poschodí za gobelínom.

Bolo to zvláštne prechádzať sa po škole v slizolinskej uniforme. Nikto ma neotravoval. Lenže akonáhle som odhrnula gobelín a vošla do chodby som zmrzla. Pár metrov odomňa sa o stenu popieral Sirius.

Keď už som sa chcela nenápadne vrátiť, si ma všimol.

„Ale, ale, ale." začal a odlepil sa od steny. „Stratila si sa maličká?"

„Nie." zavrčala som ľahostajne a snažila som sa pritom zmeniť zvuk svojho hlasu.

Rozhodne som vykročila, že bez problém prejdem okolo neho, i keď som vedela, že červená som musela byť až na zadku.

„No počkaj, počkaj." chytil ma za lakeť, keď som okolo neho prechádzala a otočil ma tvárou k sebe. „Keď to tu potrebuješ ukázať, stačí len aby si povedala."

Flirtoval so mnou a ja som cítila, ako sa mi začínajú triasť kolená.

„Som Sirius Black." zastavil ku mne ruku.

„A ďalej?" poznamenala som a snažila som sa byť kľudná.

„A ďalej by si mi mohla aspoň zo slušnosti podať ruku." zaškeril sa.