Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER AU †

Rokville, Anglicko

Diana

Aj napriek Siriusovej depresii a absencii v našej parte, som sa rozhodla si dnešný deň v Rokville aj napriek tomu užiť. Počasie bolo oproti včerajšku krásne a teplé, i keď bol ešte stále Január. A plus k tomu som dnes oslavovala narodeniny. Presne tak, sladkých šestnásť.

Ako prvé po príchode do Rokvillu som sa vybrala do obchodu U Derviša a Bangeša, do obchodu s čarodejnými pomôckami. Chcela som kúpiť Severusovi darček skôr než by som na to zabudla a spomenula si, až by sme boli naspäť v hrade.

Je síce pravda, že sa momentálne nerozprávame, ale je to môj brat, bohužiaľ, a mám ho rada, bohužiaľ.

„Čo robíme tu?" spýtal sa Remus, ktorý mi šiel tesne za zadkom.

„Chcem svojmu bratovi kúpiť darček k narodeninám." povedala som.

„Prečo?" spýtal sa Sirius, ktorý po nás vošiel do obchodu.

S Remusom sme sa na neho prekvapene pozerali.

„Lebo je to môj brat?" povedala som otázkovým štýlom.

„No a? A Regulus je zase môj brat a nekupujem mu na narodeniny nič." poznamenal.

Len som mykla plecom a zašla za regál pozrieť niečo vhodné.

„Čo tu robíš?" započula som, ako sa pýta Remus. „Myslel som si, že si s nami ukončil všetku komunikáciu."

„Máš problém s tým, že tu som?" spýtal sa Sirius podráždene.

„Samozrejme, že nie." povedal rýchlo Remus. „Len si nás včera celý deň ignoroval a teraz sa zrazu s nami bavíš. A hlavne, šiel si za mnou a za Didou sem a nie za Jamesom a Petrom ku Trom metlám, kde sa máme stretnúť."

Medzi regálmi nebola žiadna predeľovacia stena, takže som chalanov priamo videla a veľmi dobre počula. Sirius sa tváril podráždene a Remus mal ruky vbok.

„A čo je na tom?" spýtal sa znovu Sirius.

„Veď nič, len je to divné." povedal Remus.

„A v čom by to akože malo byť divné?" Sirius začínal byť viac a viac podráždený.

Lenže vtedy ma zbadal, ako ich pozorujem spoza políc, tak som sa rýchlo otočila a išla trochu ďalej, aby som ich nepočula. Na moje šťastie som našla perfektnú súpravu na elixíry, síce za sedem galeónov, no ale nevadí. Aj keď som potom pred obchodom stála len s dvomi galeónmi v ruke.

„Paráda, vreckové na rok je v ťahu." poznamenala som si pre seba.

„A teraz teda ku Trom metlám, nie?" spýtal sa Sirius.

„No, vlastne sme sa s Dianou dohodli, že pôjdeme k madam Puddifootovej, sami dvaja." povedal Remus a posledné dve slová zvýraznil.

Sirius len prevrátil očami.

„Fajn teda, tak až skončíte, stretneme sa u Troch metiel." povedal Sirius. „Ale na moment chcem hovoriť s Dianu, osamote."

Chalani sa na seba pozerali tak, že som mala pocit, že im začnú z očí šľahať blesky. Chytila som teda Siriusa za lakeť a odtiahla ho bokom.

„Čo teda potrebuješ?" spýtala som sa.

„Mám pre teba darček k narodeninám." povedal, jemne sa usmial a šmátral si vo vrecku až dokiaľ nenašiel, čo hľadal.

Bol to zlatý prsteň.

„Je to prsteň mojej rodiny." povedal a ukázal mi ho bližšie. „Vidíš, je na ňom vytlačený náš rodinný erb."