Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER AJ †

Rokfort, Anglicko

Diana

Na moje prekvapenie v knižnici nikto nebol. Bolo to celkom zvláštne, keďže bolo ešte len pol piatej a vonku lialo ako z krhle. Usadila som k poslednému stolu a vytiahla úlohu na Obranu proti čiernej mágii, keďže som si ako budúce povolanie vybrala patriť k Aurorom.

Teda, skôr by som povedala, že nič lepšie tam nebolo. Čiže teraz musím zaberať v OPČM a elixíroch, neviem prečo. Elixíry, jeden jediný predmet, ktorý mi kedy išiel.

„Môžem si sem prisadnúť, všade inde je už obsadené."

Zdvihla som pohľad od učebnice a pozrela sa na Regulusa Blacka, Siriusovho mladšieho brata. Trochu som sa naklonila, aby som videla na ostatné prázdnotou zívajúce stoly a vrátila sa naspäť.

„Nie." odpovedala som a vrátila sa späť k úlohe.

No počula som, že si aj tak prisadol.

„Chcel som sa Ťa len spýtať..." začal, ale skočila som mu do reči.

„Ale ja Ti nechcem odpovedať."

Postavila som sa, zbalila si veci do batohu a vybrala sa na odchod, keď ma chytil na lakeť.

„Čo si nedobytná? Predtým sa Ti moja spoločnosť páčila a teraz sa ma strániš." nenápadne zavrčal a stisol ma silnejšie.

„Veci sa zmenili, Black." prižmúrila som oči.

„To stále pre ten malý nevinný vtip?" zasmial sa.

„To nebol nevinný vtip! Vyhlásil si o mne, že som spala s celým slizolinským metlobalovým tímom!" zavrčala som.

Regulus sa zasmial a to ma naštvalo ešte viac. Chytil ma oboma rukami za pás a pritlačil k sebe.

„Tak poď som mnou na pár minút a ja vyvrátim, čo som povedal." snažil sa flirtovať.

„Black! Daj tie svoje špinavé paprče láskavo dolu z mojej priateľky!"

Naraz sme sa otočili ku dverám, v ktorých stál James a prepaľoval Regulusa pohľadom.

„Ale čo?" prekvapene sa na mňa pozrel Regulus. „Naša Nedobytná veža si našla priateľa. A ja som si myslel, že máš na viac, Diduš."

„Nevolaj ma tak!" zavrčala som po ňom a on sa len usmial.

„Tak, keď budeš voľná, vieš kde ma nájdeš." pustil ma a vybral sa na odchod.

„Môžeš len snívať, Black." zvolala som ešte po ňom, než mi stihol zmiznúť z dohľadu.

„Čo to malo znamenať?" James ku mne podišiel.

„Z mojej priateľky?" prekvapilo som zvolala a udrela ho do ramena.

„Chcel som Ti len pomôcť." bránil sa.

„No to si mi fakt ohromne pomohol! Teraz sa musíme tváriť, že tvoríme pár." rozhodila som rukami a vyšla k knižnice preč. „A navyše, ja sa viem o seba postarať sama."

„Veď ja som nepovedal, že nevieš." poznamenal.

„Prečo si sa tam vlastne objavil, ty nechodíš do knižnice?" spýtala som sa.

„Prišiel som pre teba, ide sa na večeru." povedal.

„Ozaj." plesla som si po čele a otočili sme sa na druhu stranu, kade je to do Veľkej siene bližšie.

„Ozaj sa všetci voláte Nedobytná veža?" spýtala som sa.

„Áno." priznal sa.

Mne by sa nezdalo, že by som tak pôsobila.

______________________________________________________________

Sobotné ráno bolo sychravé. Nie, že by pršalo, ale bolo len zamračené. Úplne výborné počasie na výlet do Rokvillu. Baby ešte spali, keď som sa zdvíhala z postele, čiže som si plne užila to, že sa nemusím s nikým byť o kúpeľňu.

Obliekla som sa len tak zbežne a zbehla dolu do klubovne. Pri dverách stál James s pohľadom upretým na nástennú tabuľu.

Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že bolo ešte len pol ôsmej.

„Čo tak skoro?" spýtala som sa ho, keď som prišla až k nemu.

Otočil na mňa pohľad.

„Čakám na teba a navyše som rozmýšľal, že by som vyvesil rozpis tréningov na tabuľu." povedal.

„Čo už Ťa otravuje vždy každého zháňať?" zasmiala som sa a vyšla okolo obrazu Tučnej panej na chodbu.

„Môžeš to robiť kľudne za mňa." navrhol.

„A budeš mi za to platiť?" pozrela som sa na neho.

„Určite nie, to bude predsa služba najlepšiemu priateľovi." zaškeril sa.

„Tak to sa ti na to môžem zvysoka..."

„Slečna Snapeová!" napomenula ma McGonagallová, ktorá zrovna schádzala schody pred nami. „Vážte slová!"

„Pokiaľ to nie je vyslovené, tak to neplatí, pani profesorka." usmiala som sa na ňu.

Iba si zhlboka vzdychla. S Jamesom sme si ťukli päsťami a zvyšok cesty do Veľkej siene sme mlčali.

„Wau." zvolal James do prázdnej siene.

„Čo? Ešte nikdy si nebol takto skoro na raňajkách?" zasmiala som sa.

„To veru nie. Dobre vieš, že si rád ráno pospím, bez ohľadu na to, či je týždeň či víkend." povedal.

„Prepáč, nechápem ako som mohla na to zabudnúť." poznamenala som falošne smutne a sadla si k svojmu miestu.

James si sadol oproti mne, a aj keď bolo na sobotu tak skoro ráno, objavili sa pred nami raňajky.

„To by si si mala zapamätať, ako budúca pani Potterová." zaškeril sa a naložil si na tanier vajíčka so slaninou.

„No jasné!" zvolala som. „A raňajky do postele! Teplý chrumkaví toast s maslom a džemom a k tomu čerstvo vyšťavenú pomarančovú šťavu."

„Začínaš sa chytať, to sa mi páči." zasmial sa na tom a ja spolu s ním.

„Ale, ale, čo sme to počuli. Tu už si niekto plánuje život."

Prisadli si k nám aj zvyšný Záškodníci a ja som si všimla, že sa sieň už začína pomaly plniť. Nikto si nenechá ujsť výlet do Rokvillu.

„Tak kedy bude svadba?" spýtal sa Sirius. „Aby som si vedel rozdeliť denný program."

„No, naša asi nikdy, keďže Dida by radšej mala iné priezvisko, ktoré začína na písmeno ... AU!" zvolal James, keď som ho kopla do nohy.

„O joj, ja som Ťa kopla?" hrala som nevinnú. „To som ozaj nechcela! Počkaj, kopnem Ťa aj do druhej, aby Ťa pri chôdzi neťahalo do jednej strany."

A kopla som ho aj do druhej nohy a obdaril ma nenávistným pohľadom, pri ktorom sme sa so Siriusom, Remusom a Petrom dobre zasmiali.