Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER AE †

Grimmauldovo námestie 12, Londýn, Anglicko

Celý ten večer bol akýsi divný, teda asi len z môjho pohľadu. Už len to, že nebol na toto pozvaný otec. Vôbec som nerozumela tomu, prečo tu nie je.

Matka sa s pani Blackovou celú večeru rozprávala o škole a ako obe plne veria v to, že ich deti sa dostanú do Slizolinu, rovnako ako oni.

Severus s Regulusom sa chovali tak, ako to naše matky vyžadovali. Boli plne spokojný, keď ich vychvaľovali. Naopak ja so Siriusom by sme boli najradšej niekde inde.

Po večery sme sa presunuli do salónu, v ktorom nás uvítali, keď sme prišli.

„Kreacher!" zakričala pani Blacková a škriatok sa ihneď objavil.

„Áno, pani moja?" Kreacher sklonil hlavu tak nízko k zemi, že som mala pocit, že sa jej dotkol nosom.

„Priprav pre nás všetkých čaj a sušienky." prikázala mu.

„Prosím." zamrmlala som si popod nos.

„Tohto slova sa v našom dome nedočkáš." pošepkal mi Sirius, ktorí sedel vedľa mňa na pohovke.

Sedeli sme na najvzdialenejšom mieste od všetkých prítomných, rovno pri dverách.

„Až sa trochu viac rozkecajú, mohli by sme sa nenápadne vytratiť, čo ty na to?" pošepkal mi Sirius, keď sa naše mami na niečom smiali.

„Počul, Eileen, nechceš tu aj s deťmi prespať?" navrhla pani Blacková matke.

Normálne som nepočúvala o čom sa rozprávajú, ale toto ma zaujalo.

„Odtiaľto to máte na stanicu bližšie ako z Midlands, keď zajtra sa odchádza do Rokfortu."

Cítila som, ako netrpezlivo Sirius čaká na odpovedať mojej matky. No Severus sa netváril zrovna nadšene.

„Ďakujem za pozvanie, znie to fajn, lenže tu so sebou nemáme žiadne veci, ani kufre, čo si berú do školy." povedala matka.

Sledovala som, ako sa Severusovi uľavilo. Pani Blacková nad tým len mávla rukou.

„Pošlem po tom Kreachera, nemusíš sa báť. Prichystám Vám hore izby." povedala.

Matka sa na ňu žiarivo usmiala.

„Dobre teda. Ďakujeme Vám veľmi pekne za Vašu veľkorysosť. Diane a Severusovi bude stačiť jedna izba, sú na to zvyknutý." poznamenala matka.

Prikrčila som sa najviac ako mi to len išlo. Bola som v tom momente červená až na zadku.

„Prosím, zabite ma niekto." pošepkala som.

Ďalej sa už zase bavili o škole. Pán Black si zobral zo stolíku nejakú knihu a dal sa do čítania, zatiaľ čo sa Severus rozprával s Regulusom. Nenápadne som sa postavila a po špičkách odišla na chodbu, ktorá mala na druhej strane schodisko.

„Kam ideš?" spýtal sa ma pošepky Sirius, ktorý ma nasledoval.

„Musím z toho dusného vzduchu vypadnúť." odpovedala som mu.

„Poď za mnou." chytil ma za ruku a ťahal ma po schodoch hore.

Mali tu asi štyri poschodia a on ma ťahal až na to úplne najvyššie. Na odpočívadle zastavil. Bolo malé a viedlo iba ku dvom dverám, ktoré boli oproti sebe. Došlo mi, že to boli izby chalanov, pretože na dverách mali svoje mená. Sirius ma zaviedol samozrejme, že do tej jeho.

„Závidím Ti, že máte každý svoju vlastnú izbu." povedala som mu už normálnym hlasom. „Tiež by som chcela mať vo svojej izbe taký bordel ako máš ty."

Schuti sa na tom zasmial a mala som pocit, že sa aj trochu červenal.

„Vieš, mama nás nepúšťa z domu von." povedal.

Prekvapene som sa na neho pozrela.

„To ozaj? To by som neprežila." priznala som.

„To so svojim bratom nevychádzaš?" spýtal sa a sadol si na posteľ.

Ja som zostala stáť.

„Vychádzala som, predtým, než poznal jednu babu, ktorá býva na druhej strane dediny. Dočista sa zmenil a na mňa začal buď kašlať alebo bol odporný." zalomila som rukami. „Ty s Regulusom vychádzaš?"

„Iba niekedy a to je ozaj len výnimočne. Vidíš, že je to miláčik mojich rodičov. Tí by boli najradšej, aby som bol ako on." zamračil sa.

„Ale ty by si chcel byť najradšej sám sebou a aby to tvoja matka akceptovala." doložila som.

Pozreli sme sa na seba a usmiali sa nad tým, že zdieľame rovnaký osud.

„Ešte som nestretol/a človeka, ktorý by to mal rovnaké ako ja." povedali sme naraz a zasmiali sa.

­­­__________________________________________________________

Rozprávali sme sa o všetkom možnom asi dve hodiny, dokiaľ ostatným nedošlo, že nie sme v salóne. Zrovna mi Sirius rozprával o jednej príhode, ktorá sa mu stala pred dvomi rokmi v centre Londýnu, keď do izby vtrhla pani Blacková s mojou matkou.

Sirius sedel na svojej posteli, chrbtom ku dverám a ja som sedela pri stene na malej pohovke. Obaja sme otočili pohľad na dvere.

„Čo tu robíte?" spýtala sa pani Blacková.

„Nič." povedal Sirius.

„Iba sa rozprávame." povedal som. „Je tam to niečo zlé?"

„Nie." povedala pani Blacková a viditeľne sa tvárila spokojne.

„Len ste nám mohli povedať, že chcete byť sami." povedala matka.

Vyplašene sme sa so Siriusom pozreli na seba. Obaja sme naraz vyskočili na nohy.

„Ale..." začal Sirius.

„... nie je to tak..." pokračovala som.

„..ako to vyzerá.." dokončil.

Matka aj s pani Blackovou sa usmievali.

„Tak mi Vás necháme tak." povedala pani Blacková a zatvorila dvere.

Pozreli sme sa so Siriusom na seba a ani jeden sme nevedeli, čo máme povedať.