Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER AK †

Rokville, Anglicko

„Ja by som najprv začal Zonkom!" zvolal Sirius hneď po príchode do Rokvillu a úsmevom sa na nás otočil.

James sa pozrel na mňa a ja som len pokrčila plecami v štýle Je-mi-to-jedno. Zonko bol jediný obchod a priam aj stvorený na robenie zloby v škole, ktorý Záškodníci veľmi radi navštevovali.

Zakiaľ oni vošli dnu, ja som zostala vonku a obzerala sa. Väčšina deciek to mala namierené do Medových labiek alebo ku Trom metliam.

Nechce sa mi tu byť. Viem si predstaviť ďalších tisíc vecí, ktorých by som robila radšej, než bola tu a hlavne nie so Siriusom. Neberte to v zlom, ale určite chápete, že keď je vo Vašej prítomnosti niekto, do koho ste až po uši zamilovaný, tak aj chcete, ale aj nechcete, byť v jeho prítomnosti.

Obzrela som sa dozadu a všimla som si, že sa chalani na niečom smiali. Zdvihol sa mi jeden kútik úst a otočila som sa naspäť, kde som asi tri metre predo mnou zbadala kráčať Severusa spolu s Bellatrix a Narcissou Blackovými, Luciusom Malfoyom a Regulusom. Postrehli, že tu stojím. Obzreli sme sa navzájom, ale nejako nereagovali na moju prítomnosť a pokračovali ďalej v ceste.

„Veľmi zaujímavo to vyzerá." objavil sa vedľa mňa Sirius.

„Čo tým myslíš?" spýtala som sa ho, ale ďalej sledovala slizolinčanov.

„Dvojičky Snapeové." povedal Remus.

„Jednu majú slizolinčania a druhú máme my." pridal sa James.

Musela som sa zasmiať.

„Ako dlho ste nad týmto zamýšľali? Rok?" poznamenala som sarkastici a vydala sa smerom do Medových labiek.

„Musí Ťa to hrozne baviť, keď pri každej príležitosti urážaš našu inteligenciu." poznamenal Sirius.

„Je to veľmi ľahké." pozrela som sa na neho cez rameno a vošla do obchodu.

Dalo sa v ňom len veľmi ťažko pohybovať, keďže bol obchod plný na prasknutie. Pretlačila som sa až ku čokoládam a začala hľadať tú svoju, mliečnu s mandľami.

„Snáď sme dohodli, že si kúpime čokolády navzájom." postavil sa vedľa mňa James, keď som už svoju čokoládu držala v rukách.

Strčila som mu ju do rúk a našla horkú čokoládu s malinami.

„Ako to vieš?" spýtal sa.

Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Vôbec sa nepoznáme niekoľko rokov." poznamenala som a vybrala sa k pokladni čokoládu zaplatiť.

James šiel tesne za mnou a čokoládu zaplatiť hneď po mne. Rovno pri pokladni sme si ich vymenili a on šiel naspäť za chalanmi, zakiaľ čo ja som išla preč.

Sama som sa vybrala do Troch metiel, lebo som presne vedela, že ešte teraz tam nebude moc deciek a ujde sa mi dajaké dobré miesto vzadu.

Keď som vošla dnu a obzrela sa, všimla som si, že je tu len pár deciek zo siedmeho ročníku a parta slizolinčanov. Bez jediného pohľadu som prešla okolo ich stolu a sadla si k úplne poslednému pri okne.

„Tak čo si dáš?" spýtala sa ma madam Rosmerta, ktorá sa z čista jasna objavila pri stole.

„Ďatelinové pivo." usmiala som sa.

„A Bonbónik?" sprisahanecky sa na mňa usmiala.

„Môže byť." zdvihla som jeden kútik úst a ona odišla.

Zacítila som, že ma niekto pozoruje. Obzrela som sa a zbadala som, že sa Severus prepaľuje pohľadom. Ale keď si všimol, že som si ho všimla, tak sa otočil k ostatným.

Dobre, tak to bolo divné. Medzitým sa vrátila madam Rosmerta a doniesla mi moju objednávku, ktorú som jej hneď zaplatila, keby som na to náhodou zabudla.

Odpila som si zo svojho piva a pozrela na malý pohárik plný Ohnivej Whisky, ktorý sme tajne nazývali Bonbónik. Zobrala som ho a vyliala si ho do piva. Pomaly som ho popíjala a pozerala sa von oknom, keď si ku mne niekto prisadol. Otočila som hlavou a pozrela sa na svojho brata.

„Potrebuješ niečo?" spýtala som sa ho.

„Už sa na teba vykašlali, keď tu sedíš sama?" spýtal sa on.

„Čo je už len tebe po tom?" zazrela som na neho.

„Som tvoj brat, tak sa starám." povedal.

„Zrazu." zavrčala som a hodila sa o operadlo stoličky.

„Len sa zaujímam, ako sa máš, keďže moc času spolu netrávime."

„Hm... a čím to asi bude_" odpila som si z piva.

Iba si povzdychol a nič nevravel.

„Mňa to len mrzí..." začal po chvíli ticha.

Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Čo Ťa mrzí?" spýtala som sa.

„Že sa to medzi nami takto pokazilo. Keď sme boli deti, tak sme mali fantastický vzťah a teraz, akonáhle sme nastúpili do školy sme sa rozdelili. A nie len tým, že ja som v Slizoline a ty v Chrabromile." pokračoval, ale vôbec sa mi nedíval do očí, takže som nevedela, či to myslí úprimne.

„My dvaja sme každý úplne iný." poznamenala som a dopila svoje pivo.

„No veď práve." konečne sa mi odhodlal pozrieť do očí.

Na to som sa postavila.

„Severus, si môj brat, ale kamaráti nikdy nebudeme." povedala som a odišla preč.

______________________________________________________________

Rokfort, Anglicko

„Kam si zmizla?" spýtal sa ma Remus, keď si ku mne prisadol v klubovni. „Všade sme Ťa po Rokville hľadali. Madam Rosmerta povedala, že si bola u nej, ale netuší, kedy si odišla."

Hľadela som do knihy Obrany proti čiernej mágii a snažila sa niečo naučiť.

„Nemala som náladu tam ďalej zostávať." povedala som bez toho, aby som sa na neho pozrela. „Sama."

„Veď si teda mala zostať s nami. Boli by sme tam išli spolu."

„Prepáč, ale ani som nemala chuť robiť piate kolo na voze." zaklapla som knihu, postavila sa a odišla s ňou z klubovne von.

„Dida..." stretla som Siriusa na chodbe, pri obraze Tučnej panej, ale otočila som sa mu chrbtom a išla som preč.

„Debilný Severus, takto ma rozhodiť." zadávala som si popod nos, keď som prechádzala prázdnymi chodbami.

Ešte nebola večierka, takže som sa mohla ísť prejsť. Zašla som do prázdnej chodby, v ktorej boli učebne, v ktorých sa však neučilo. Dokonca tu neboli ani obrazy. Vysadla som na okenný výklenok a sledovala už len posledné paprsky zapadajúceho slnka za Zakázaný les.

Nechápem, čo tým Severus sledoval. Či ho to skutočne mrzelo alebo ma chcel rozhodiť. Pokiaľ to druhé, tak sa mu to ozaj podarilo. Ach. Ako strašne by som chcela už ukončiť štúdium, aby som mohla odtiaľto odísť čo najďalej a nikoho už v živote nevidela.