† CHAPTER AL †

226 14 0
                                    

Rokfort, Anglicko

„Slečna Snapeová, viete, že Vaša zlá nálada sa odráža aj na Vašom lektvare?" povedal mi profesor Slughorn.

„Mrzí ma to, pán profesor." ospravedlnila som sa.

„Nič sa nedeje, všetci máme svoje zlé chvíle, ale prosím Vás, ten lektvar dokončite bez toho, aby sa Vám niečo stalo." s tým odišiel sa pozrieť, ako sa darí ostatným.

Dosť ma deprimovalo ešte aj to, že sme mali Elixíry so Slizolinom. Vnímala som, ako ma Severus pozoruje, ale moc som to neriešila. V škole mi jeho ignorovanie ide skvele, no čo sa týka blížiacich sa vianočných prázdnin...

Aj ma napadla myšlienka, že by som zostala v hrade, nebola by som predsa jediná, kto sa tak rozhodne, lenže mojej matke, ktorá zase nadobudla svoje predchádzajúce postavenie vďaka Walburge Blackovej, by sa jej to nepáčilo.

A ešte jedna vec k tomu. Keď som sa z listu, ktorý mi asi týždeň dozadu poslala dozvedela, že sme k nim pozvaný na silvestrovský večierok, tak to je ďalšia vec do zoznamu, ktorá ma desí. Že by som mala byť v jednom dome taký dlhý čas so Siriusom, už teraz sa mi trasú ruky od nervozity, že som pokazila svoj elixír, ktorý nepríjemne zasyčal a vybublal na stôl.

Remus s Petrom, čo boli so mnou pri stole, museli rýchlo zdvihnúť svoje učebnice a uskočiť na bok. Ja som dostala len jemnú spŕšku elixíru na habit. Stála som tam a bezradne sa pozerala na tú pohromu, ktorú som spôsobila.

„Slečna Snapeová!" zvolal prekvapene Slughorn.

„Mrzí ma to, pán profesor." povedala som a cítila som, ako ma v očiach začínajú páliť slzy.

„Ozaj s Vami nie je niečo v poriadku. Už dva mesiace to sledujem." vravel.

Hanblivo som sklonila hlavu.

„No keďže potrebujem mať dnes oznámkovaný tento elixír, prídete dnes po vyučovaní a namiešate ho znovu." povedal prísne.

„Samozrejme." povedala som potichu.

„A teraz to, prosím, láskavo upracte a môžete odísť skôr."

Ostatný sa vrátili k svojej práci, ale vedela som, že môj brat spolu so Záškodníkmi nie. Pozorovali ma, ako som mávnutím prútiku všetko vrátila do poriadku.

Disapparate!"

Zbalila som si všetky svoje veci a rýchlosťou svetla som ušla v učebne preč.

Akonáhle som sa ocitla v studenej tichej chodbe, som sa z plných pľúc nadýchla a vydýchla. Položila som si dlaň na čelo a mala som pocit, akoby som horela. Vybrala som sa rovno do Nemocničného krídla, či niečo na mňa nelezie.

______________________________________________________________

„Všetko sa zdá byť v poriadku. Si zdravá ako rybička." povedala mi madam Pomfreyová, keď ma celú vyšetrila.

„Určite?" spýtala som sa.

„Áno, po zdravotnej stránke Ti nič nie je. Nezdá sa Ti, že to má skôr citový pôvod?" nadhodila a videla som na nej, ako sa zdráha, aby sa nezaškerila.

„Hádam nie." poznamenala som a vyložila si batoh na plecia. „Ďakujem Vám, dovidenia."

Rýchlo som sa odtiaľ ponáhľala preč. Lenže hneď za dverami som narazila do Siriusa.

„Prepáč." rýchlo som sa ospravedlnila.

„To je dobré." povedal. „Hľadal som Ťa, si v poriadku?"

„V dokonalom." poznamenala som a ponáhľala sa preč.

„Kam sa tak ponáhľaš?" zakričal za mnou.

„Na ďalšiu hodinu." povedala som ponad plece.

„Ale my máme teraz voľnú hodinu."

Zastavila som sa. Na to som úplne zabudla.

„Do matere!" zahrešila som, no aj tak som pokračovala ďalej vo svojej ceste.

­­______________________________________________________________

______________________________________________________________

Sirius

„Viete niekto čo sa s ňou deje?" spýtal som sa, keď som vošiel do klubovne chalanov.

James neurčito pokrčil plecami, Peter na mňa len vyjavene zízal a Remus premýšľal.

„Od poslednej návštevy Rokvillu je taká. Bol som za ňou, keď sme sa vrátili. Sedela tu sama, a tak som sa jej spýtal, že prečo nás nečakala, že sme mohli ísť ku Trom metliam spoločne." vravel Remus.

„A čo Ti odpovedala?" spýtal sa James.

Remus sa smutne zatváril.

„Že nám nechcela robiť piate kolo na voze."

„Veď to predsa nie je pravda." povedal som a hodil sa do voľného kresla.

„Niečo sa u Troch metiel muselo stať." poznamenal James.

„Alebo už v Medových labkách." povedal Remus. „Inak by predsa neodišla. Sirius, čo si je povedal?"

„Ja?" prekvapene som zvolal. „Nepovedal som jej nič. Nič sa tam predsa nestalo."

Vtedy vošli do klubovne jej kamarátky.

„Klaudia!" zakričal som na jednu.

Neochotne sa otočila a šla k nám.

„Čo chceš, Black?" vyštekla.

„Len chceme vedieť, čo sa deje s Dianou." povedal som.

„Netuším." odpovedala.

„Ty to nevieš?" prekvapene zvolal James.

„Nie, neviem!" poznamenala podráždene. „Je to jej osobná vec. Asi je to niečo, s čím sa nechce zdôveriť. A aj keby mi to povedala, tak to Vám určite nepoviem, aj keď ste jej najlepší priatelia."

Zvrtla sa a odkráčala spolu s Katyou a JJ.

Len sme sa po nich zostali nemo pozerať, keď sa Remus zdvihol.

„Baby." povzdychol si James.

„Kam ideš?" spýtal sa ho Peter.

„Do knižnice." odpovedal mu a odišiel.

„Tak mi tu riešime vážnu vec a on sa chce ísť učiť." zvolal som nechápavo a James sa začal smiať.

Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)Where stories live. Discover now