Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER BP †

Rokfort, Anglicko

Sedel som na hodine a celý čas som tupo pozeral pred seba. Ani netuším, o čom bolo dnešné učivo, a ani to, čo mi James šepkal. Keď zazvonilo na koniec hodiny, zbalil som si veci, nečakal na nikoho a vybral sa von.

Ďalšie dve hodiny sme mali Herbológiu, a keďže už sa pomaly blížil november, vonku už pomaly padal sneh. Musel som sa poriadne obliecť pred tým, než som vyšiel von a vydal sa ku skleníkom. Sneh mi pod nohami chrúmal, ale ja som bol myšlienkami úplne niekde inde.

Stále som premýšľal na tým, čo mi Dida povedala.

Ja to chápem. Mala som rozhodené city, využil si situácie a užil si si. A ďalej?

Čo tým akože myslela? Veď som sa jej predsa priznal, že ju milujem. Čo to prepočula? Alebo tomu neverí?

Zozadu do mňa narazila snehová guľa. Otočil som sa a pozrel sa na Kristínu, ako sa smeje a oprašuje si rukavice od snehu.

„Dostala som Ťa!" povedala s úškrnom.

„Prestaň!" zavrčal som a oprášil sa. „Chováš sa ako malé decko!"

Úsmev jej na tvári zamrzol.

„Tak ja sa chovám ako malé decko?" zopakovala po mne. „Ešte prednedávnom by si sa bol ku mne pridal!"

„Jasné! Už len s tebou by som chcel mať niečo spoločné." povedal som a vošiel do skleníkov.

Videl som prekvapenie na tvári profesorky Sproutovej.

„Pán Black." oslovila ma. „Odkedy tu učím, je to prvý krát, že ste zrovna Vy prišli na hodinu ako prvý."

„Viete, pani profesorka, ľudia sa menia." odpovedal som jej a pokúsil sa usmiať.

Hneď na to prišli ostatný a ona začala hodinu. Dnes sme sa venovali Asphodele, tiež známej pod názvom Royal Staff. Je členom čeľade ľaliovitých a má dlhé a štíhle listy. Asphodel ma magické a svetské využitie. Práškoví koreň sa používa pri tvorbe rôznych elixírov. Je to dosť pekná rastlina.

__________________________________________________________

Zazvonilo na koniec tretej hodiny, čo znamenalo, že je čas obeda. Lenže som nebol zrovna moc hladný, tak som sa rozhodol ho vynechať. Zostal som v skleníku o niečo dlhšie a tváril som sa, že by to balenie vecí trvá moc dlho, takže to chalani vzdali a nečakali ma.

Vošiel som do hradu a započul typickú vravu Veľkej siene. Prešiel som okolo a zamieril rovno do žalárov, pretože posledné dve hodiny dnešného dňa boli Elixíry.

Keď už som sa blížil k učebni, všimol som si, že som nebol jediný, kto sa rozhodol neisť na obed. Pri dverách do učebne na zemi sedela Diana, niečo písala do pergamenu a zase si pritom spievala.

„If you've got no place to go, if you're feeling down; If you're all alone when the pretty birds have flown; Honey, I'm still free; Tak a chance on me; Gonna do my very best and it ain't no lie; If you put me to the test, if you let me try."

Lenže, keď postrehla moju prítomnosť, prešla na hmkanie. Bola to škoda, pretože fakt krásne spievala, ale nechcel som ju otravovať, tak som zostal nich a sadol si na zem na druhú stranu oproti dverám. Ale asi by som mal začať počúvať muklovské rádio, aby som vedel, čo konkrétne si spieva.

Po chvíli si dohmkala. Buď pesnička v jej hlave skončila, ale zabudla na to, že to robí. Ale hneď na to si začala spievať niečo ďalšie.

„One way, or another, I'm gonna find ya; I'm gonna get ya, get ya, get ya, get ya; One way, or another, I'm gonna win ya; I'm gonna get ya, get ya, get ya, get ya; One way, or another, I'm gonna see ya; I'm gonna meet ya, meet ya, meet ya, meet ya. One day, maybe next week; I'm gonna meet ya, I'm gonna meet ya, I'll meet ya."

Oprel som si hlavu o chladný múr, zatvoril oči, na nič nemyslel a iba ju počúval.

„I will drive past your house; And if the lights are all down; I'll see who's around."

Zostala ticho, pretože rovnako, ako aj ja, započula hrmot prichádzajúcich študentov. Otvoril som oči a pozrel sa pred seba. Hľadela na mňa, ale potom hneď sklopila zrak a začala po sebe upratovať.

Spolu s ostatnými prišiel aj profesor Slughorn a odomkol nám učebňu.

Vošiel som dnu a usadil sa na svoje miesto, medzi Dianu a Kristínu. Kristína bola na mňa asi urazená, pretože sa na mňa ani nepozrela, a ani nič nepovedala. Nie, že by mi to vadilo, práve naopak, mal som krásny kľud.

„Takže." začal profesor a pošúchali si dlaňami o seba. „Na dnešných dvoch hodinách budete pripravovať elixír Lásky."

Po triede sa ozval vzrušený šuchol.

„Áno, áno." tíšil ich profesor. „Je to velice fascinujúce, a preto máte prísny zákaz sa ho napiť."

Teraz sa zase ozval zvuk sklamania.

Kto by len chcel byť pod falošným vplyvom lásky?

„Ingrediencie a postup máte v knihe na strane osemdesiatosem až deväťdesiat. Môžete začať pracovať." odštartoval nás Slughorn.

Otvoril som si knihu a nalistoval príslušnú stranu a už som si išiel do skladu pre potrebné suroviny, keď som sa zastavil. Dida si zrovna zopla vlasy do, povedal by som že rozhádzaného, drdolu a začala si vyberať kontaktné šošovky.

Ich vyberanie bolo ešte divnejšie, než keď si ich dávala. Pozerať sa na to, ako si strká dva prsty do oka a vytiahne pritom malú oválnu vec hrubú asi jeden milimeter, bolo ozaj zvláštne.

Keď si vybrala aj tú druhú a odložila si ich do krabičky, nasadila si okuliare. Potom sa na chvíľu zastavila a otočila sa na mňa. Rýchlo som sa zvrtol v štýle ja-nič a šiel do skladu.

__________________________________________________________

Keď už som mal na stole všetky potrebné suroviny, vyčaroval som si v kotlíku vodu a zapálil pod ním oheň. Pustil som sa do práce.

Sem tam som sa pozrel na to, čo robí Dida. Keď jej knižka bola zase aj pri tomto recepte popísaná jej poznámkami, tak som radšej pracoval z nej.

Už zrovna išla otočiť stranu, keď som sa k nej postavil bližšie a zastavil ju.

„Počkaj, ten posledný odsek som ešte neprečítal." povedal som jej.

Čakal som, že sa na mňa osočí s tým, či nemám vlastnú knihu, ale nepovedala ani pol slova a nechala ma to dočítať. Keď som skončil, sám som stránku otočil a ona pokračovala ďalej v práci.

Z môjho kotlíku sa neskutočne parilo, teda ako aj s niektorých ostatných. Potil som sa pri tom ako blázon, takže som si musel dosť často utierať čelo od potu.

__________________________________________________________

„Tak, pokračovať budete na ďalšej hodine, pretože tento elixír je treba variť na malom ohni vyše štyroch hodín." povedal profesor na konci druhej hodiny. „Poprosil by som Vás, aby ste si po jednom pomocou kúzla, pretože kotlík je samozrejme horúci, preniesli bokom na stôl a nezabudli si ich označiť svojím menom. Určitý čas pred našou ďalšou hodinou, Vám to pripravím, aby ste potom mohli pokračovať."

Vytiahol som si prútik a pomocou kúzla Wingardium Leviosa som svoj kotlík preniesol na stôl, hneď vedľa toho Dianinho a polož predeň lístok s mojim menom.

„Vieš čo by bolo super?" objavil sa vedľa mňa James a dával si svoj kotlík vedľa môjho.

„Čo?" spýtal som sa.

„Niekomu ten elixír podstrčiť." odpovedal s úškrnom.

„A komu?"

„No to ešte neviem, ale niečo vymyslím."

Vrátil som sa späť ku svojmu stolu a spratal si veci po sebe. Dida medzitým už stihla ujsť.