Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER AC †

Šikmá ulička, Londýn, Anglicko

„Kto to bol?" spýtala sa ma mama, keď som k nim prišla.

„Neviem." odpovedala som. „Náhodne sme sa stretli a dali sa do reči."

„Neželám si, aby si sa bavila len tak s niekým na ulici!" napomenula ma. „A teraz ideme kúpiť školské potreby."

Iba som prevrátila očami, vyplazila jazyk na jej chrbát a šla po nej. Vošli sme do obchodu. Na policiach bolo toľko kníh, že som sa čudovala, že vôbec držia.

„Severus." mama oslovila brata. „Aké učebnice potrebujete?"

Severus vytiahol z vrecka list a začal čítať.

„Všeobecná príručka kúziel pre 1. stupeň – Miranda Goshawková;

Tisíc zázračných bylín a húb – Phyllida Sporeová;

Čarovné odvary a elixíry – Arsenius Jigger;

Nadprirodzené bytosti a ich výskyt – Mlok Scamander;

Temné sily: príručka sebaobrany – Quentin Trimble."

„Dobre, takže ideme hľadať."

Každý z nás sa vydal na inú stranu a prehľadávali police a kopy s knihami.

__________________________________________________________

Za hodinu sme našli všetky knihy. Za ďalšie dve sme mali nakúpené aj ostatné veci a konečne sa dostali ku Ollivanderovi pre prútik.

„Dobrý deň, prajem." pozdravila mama hneď ako vošla dnu.

Dobrý." pozdravili sme so Severusom naraz.

Pán Ollivander sa však niekomu venoval. Bola to žena, vysoká s prísnym účesom spraveným s čiernych vlasou. Na sebe mala evidentne veľmi drahý kožuch a na každom jednom prste prsteň zo zlata a žiarivých diamantov. Po jen boku stál chlapec, s ktorým som sa rozprávala.

„Bude to všetko, pani Blacková?" spýtal sa jej Ollivander.

„Áno." povedala a otočila sa na syna. „Poďme, odchádzame, ty naničhodník!"

No chlapec ju nepočúval, obzeral si police s úzkymi škatuľkami.

„Sirius!" zvýšila na neho hlas a chlapec sa otočil.

Kývla hlavou smerom ku dverám a on ju nasledoval. Keď prechádzali okolo nás, mama sa s pani Blackovou úctivo pozdravila. Chlapec, teda Sirius, zdvihol hlavu a najprv si premeral Severusa. Ale keď otočil hlavu na mňa, rozšírili sa mu oči od poznania. Usmial sa na mňa.

Usmiala som sa na neho tie a cítila, ako sa červenám.

„Á, pani Snapeová." prehovoril pán Ollivander. „Ako Vám slúži prútik?"

„Veľmi som s ním spokojná." usmiala sa mama. „Ako idú odchody?"

„Ale, pred začiatkom školského roku vždy dobre, ďakujem za opýtanie. No a teraz ideme na Vaše prútiky." preskočil pohľadom zo Severusa na mňa. „Kto z Vás je starší?"

„Ja." povedal Severus.

Pán Ollivander kývol hlavou, že ho má nasledovať dozadu.

„Diana." oslovila ma mama pošepky.

„Čo je?"

„S týmto chlapcom, čo tu bol sa môžeš baviť." povedala.

„Zrazu." zamrmlala som.

„Diana, je to dôležité! To bol syn Oriona a Walburgy Blackovcov, sú to vážená a hlavne čistokrvná rodina! Mala by si skvelí život." tlačila mi do hlavy.

„Ja by som mala skvelí život alebo skôr ty?" spýtala som sa.

Iba na mňa zagánila a ja som si povzdychla.