† CHAPTER AO †

200 13 0
                                    

Grimmauldovo námestie 12, Londýn, Anglicko

Sirius

„Nechápem, načo robíme túto maškarádu každý rok!" rozčuľoval som sa, zakiaľ matka naháňala Kreachera, aby upratoval.

„Dnešný večer je zo všetkých najviac výnimočný." povedal Regulus a obzeral sa v zrkadle, čo viselo na chodbe.

„Prečo?" nechápal som.

„Uvidíš." temne sa zaškeril a vošiel do salónu.

Tak toto sa mi nepáči.

______________________________________________________________

O dve hodiny neskôr začali chodiť hostia, teda skôr to boli iba členovia našej rodiny. Prišiel strýko Cygnus so ženou Druellou, spolu s mojimi sesternicami Narcissou, Bellatrix. Andromeda s nimi neprišla, vydedili ju totižto pre to, že si zobrala čarodejníka z muklovskej rodiny. Andromedu mám najradšej, je to jeden z mála normálnych členov našej rodiny. Potom prišiel strýko Alphard, ďalší normálny člen našej rodiny.

Potom ešte prišli nejaký známy mojej matky. Mená som si nepamätal, aj tak ma nezaujímajú.

„Sirius!" zasyčala na mňa matka, keď ma našla sedieť na schodoch. „Okamžite choď do salónu a pozdrav sa s hosťami!"

„Ah!" povzdychol som si a čo najpomalšie tam vošiel.

Nikto môj príchod neregistroval, našťastie. Zamieril som rovno k strýkovi Alphardovi, ktorý sedel sám v kresle pri krbe.

„Ako sa máš, strýko?" spýtal som sa ho s úsmevom, keď som k nemu prišiel.

„O, Sirius!" zvolal radostne. „Už som sa bál, že ma tu necháš dnes večer samotného."

„Teba nikdy. Dobre vieš, že ty si v tejto miestnosti jediný, koho mám rád." usmial som sa a ozval sa zvonček.

„Kreacher!" zvolal otec. „Prišli posledný hostia, choď im otvoriť."

„Samozrejme, pane." Kreacher sa mu uklonil tak hlboko, že sa špičkou nosa dotýkal zeme.

Hneď na to zmizol na chodbe.

„Dnes bude veľký večer." poznamenal strýko Alphard.

„Prečo?" spýtal som sa ho.

„Čo? Ty to nevieš?" spýtal sa prekvapene.

„Čo mám vedieť?"

„Dovolím si upútať Vašu pozornosť." vravela matka odo dverí a ťukala lyžičkou po šálke. „Rada by som Vám predstavila moju dlhoročnú priateľku, spoznali sme sa na škole a naše priateľstvo nám vydržalo až doteraz, Eileen Snapeovú."

Dnu vošla vysoká žena v čiernych obtiahnutých šatoch a temné čierne vlasy, ktoré jej deti zdedili po nej, mala vyčesané do úhľadného drdolu, rovnako ako to máva profesorka McGonagallová, a ozdobené velice draho vyzerajúcou sponkou. Dianinu matku som už dlho nevidel.

„A jej dve deti, Severusa a Elisabeth." dokončila matka.

„Elisabeth?" povedal som nechápavo. „A čo Diana?"

Nevedel som, že majú ešte sestru.

Dnu vošiel Srabus. Na sebe mal klasický čierny oblek s kravatou a bledo zelenou košeľou. Hneď za ním vošlo dievča, v dlhých červených šatoch s ramienkami spustenými pri ramenách a okolo pásu boli trblietky. Dlhé havranie vlasy jej splývali na chrbte až po pás s jemne zatočených vlnkách. A tvár mala jemne a jednoducho namaľovanú.

Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon