Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER BV †

Rokfort, Anglicko

Dobehla som až do hradu a rozrazila dubovú bránu. Na chodbe sa prekvapene strhla Slizolinská parta. Môj pohľad skončil na mojom bratovi. Rozbehla som sa k nemu, vletela mu do náruče a pustila sa do neskutočného plaču.

Cítila som, ako na moment stuhol, šokovaný, lebo nevedel čo sa deje. No silno ma objal.

__________________________________________________________

Na druhý deň ráno som šla normálne na raňajky, aj keď som rozhodne normálne nevyzerala. Celú noc som totižto vôbec nespala, čierne kruhy pod očami som mala hádam až po bradu a vlasy som mala také strapaté, akoby sa mojou izbou prehnalo tornádo.

Úspešne som ignorovala prekvapené pohľady ostatných a sadla si trochu ďalej od miesta, kde zvyčajne sedávam. Samozrejme, že dnes ráno bola sieň kompletne plná, pretože väčšina deciek odchádzala domov na sviatky.

Ja som zostávala v hrade. Otec si vraj našiel priateľku, mukelku samozrejme, a písal mi, že by s ňou chcel stráviť trochu viac času sám, než na ňu vyrukuje s tým, že jeho dcéra je čarodejnica. Plne som to chápala a vlastne mi to svojím spôsobom vyhovovalo, aj tak som vôbec nemala chuť nikam cestovať.

Nasilu som natlačila do seba raňajky a chystala sa odísť, keď ma Klaudia zastavila.

„Ty nikam nejdeš?" spýtala sa ma prekvapene, keď hľadela na pyžamo, ktoré som mala oblečené.

„Nie." jednoducho som odpovedala.

„Tak to môžeš robiť Siriusovi spoločnosť, ani on nikam nejde." povedal mi James s úsmevom.

„Paráda." zavrčala som a odišla preč.

Sirius

„To bolo čo?" otočil sa James zmetene na mňa.

„Nemám najmenšieho poňatia." povedal som a hľadel pritom za Didou, ako odchádza preč. „Nič som jej nespravil."

„No ja neviem." poznamenal zvláštnym tónom Remus a napil sa džúsu.

„Čo tých chceš akože naznačiť?" spýtal som sa podozrievavo.

„O tebe nič, ale včera v Rokville, keď som vyšiel od Troch metiel a šiel ešte na chvíľu k Zonkovi, do mňa Dida narazila. Bola akási uplakaná a keď som sa jej spýtal, či sa s ňou môžem porozprávať, začala po mne vrčať takých spôsobom, že div nechrlila oheň." vysvetlil.

„Neboli ste s ňou?" otočil som sa na baby.

„Nie, my sme čas trávili s chalanmi." odpovedala mi Katya.

„Inak, nezdá sa Vám, že ste sa za poslednú dobu tak trochu na ňu vykašlali?" spýtal sa zrazu James.

„Trochu divné, že to vyšlo práve z tvojej huby." poznamenala podráždene Klaudia a spolu s Katyou odišli preč.

„Tak som to..." začal James, ale skočil som mu do reči.

„Všetci sme sa za posledný čas na ňu akosi vykašlali." povedal som a odsunul od seba tanier s raňajkami, pretože ma prešla chuť.

__________________________________________________________

Stál som na schodoch pred vstupom do hradu a pozeral sa na chalanov, ako odchádzajú preč. Ešte nikdy som na Vianoce nezostával v hrade. Z domu som začiatkom leta ušiel, čiže som sa nemal kam vrátiť.

Vošiel som naspäť do hradu a rozmýšľal, čo teraz. Taktiež toto boli posledné Vianoce, ktoré budem stráviť ako Rokfortský študent. Ani neviem, či mi bude škola chýbať alebo nie. Skôr asi len všetky tie zážitky, ktoré som tu zažil. Budú mi chýbať ľudia, s ktorými som tu trávil sedem rokov svojho života. Samozrejme, že plánujem a hlavne chcem zostať s niektorými v blízkom kontakte, lenže človek nikdy nemôže vedieť, čo sa stane.

Ale najviac ma štve to, čo sa stalo s Dianou. Bývali sme najlepší priatelia a potom, keď sa do mňa zamilovala, sa to všetko pokašlalo, pretože som sa choval ako kretén. Keby som jej bol na rovinu vyznal city naspäť, všetko by mohlo byť super. Ale nie... ja som musel byť posratý.

S inými babami som problém nemal, jednoducho mala o mňa záujem a ja som šiel. Samozrejme, že to ovplyvnilo aj to, že som ku nim nič necítil. Ale Diana... to už bola iná šálka kávy. Tá keď okolo mňa prešla, či sa na mňa pozrela, či sa len smiala na niečom... šiel som do kolien. Bol by som pre ňu urobil čokoľvek. Keby mi povedala, že mám skočil z Astronomickej veže, neváhal by som ani na sekundu.

V tom momente som sa rozhodol. Musím to s ňou urovnať. Napraviť všetko, čo som pokašlal skôr, než bude neskoro.