Sestra Severusa Snapea (éra Záškodníkov)

† CHAPTER BO †

Rokfort, Anglicko

Diana

Z knižnice som odchádzala ako posledná. Išla som si ešte zaniesť veci do izby, než som sa vybrala na večeru. Vošla som do Veľkej siene, ale keď som pohla ku chrabromilskému stolu, zastavila som sa.

Videla som, ako baby spolu so Záškodníkmi sedia v jednej skupinke s Dwightom a Evansovej spol a o niečo sa bavili. Na päte som sa otočila a zamierila k slizolinskému stolu.

„Bolo jasné, že sa pridáš k nám, keď to uvidíš, keď sme si to všimli." poznamenala s úškrnom Bella.

„Hej." pritakala som. „Chcela by som sa najesť a nie sa povracať."

Slizolinská parta sa na tom zasmiala. Naložila som si jesť a pustila sa do toho.

__________________________________________________________

„Prečo sa vlastne tak správajú?" nadhodila Cissy, keď jedlo zmizlo, ale zostávali sme tam aj naďalej sedieť.

„Neviem." mykla som plecom. „Už vyše roka sú všetci akýsi doľava. Jediný, kto tu za niečo stál, bola Bethany."

„Ozaj si mohla patriť radšej so Slizolinu." poznamenal Severus.

„Počula som, že si včera po konkurze strelila Potterovi facku!" vzrušene povedala Bella.

Severus s Regulusom sa na mňa prekvapene pozreli.

„Hej, strelila." povedala som nenútene. „Povedal mi, že to nie je jeho chyba, že som si k nemu vytvorila city."

„To je parchant!" zavrčal Regulus.

„Čo narobíš." povedala som, zdvihla som sa a odišla preč.

__________________________________________________________

Dorazila som do izby, kde som si zbalila kompletne všetky svoje veci a kúzlom som si ich preniesla do izby určenej Hlavným prefektovom.

„Môžeme zmeniť heslo?" spýtala som sa dievčaťa na hojdačke, ktorá strážila vchod.

Prikývla.

„Tekvicové semienka?" navrhla som.

„Môže byť." povedala tichučkým detským hlasom a pustila ma dnu.

Zostala som sedieť v obývacej miestnosti a pokračovala v práci na projekte. Rozhodla som sa ho dokončiť úplne sama a iba tam Petra podpíšem. Bude to jednoduchšie.

__________________________________________________________

Ráno som sa zobudila na gauči. Pravdepodobne som musela večer zaspať. Narýchlo som si spravila hygienu, prezliekla sa do druhých vecí a vybrala sa na raňajky.

Na moje prekvapenie ešte nikto z chrabromilu nebol vo Veľkej sieni, takže som sa usadila na svoje miesto a pustila sa do raňajok. Zrovna, keď do siene vchádzali Záškodníci spolu s babami, ja som zrovna dojedla a vstávala od stola. Lenže ma zastavil príchod pošty. Medzi stovkami sov som spoznala svoju snežnú sovu Oscara, ktorý niesol dlhý balíček.

Zrovna, keď prelietal nado mnou ho pustil a ja som ho chytila. Všimla som si, ako moji prichádzajúci spolužiaci sú prekvapený.

„Čo to máš?" spýtal sa ma Sirius, ale ja som ho ignorovala.

Pustila som sa do rozbaľovania, aj keď som presne vedela, čo mi prišlo. Roztvorila som balíček a vytiahla odtiaľ môj Nimbus 1000.

Započula som, ako James za mnou zalapal po dychu.

„Kde si ho zobrala?" spýtal sa ma s prekvapeným Sirius.

„Ukradla som ho." poznamenala som chladne a odišla som zo siene preč.

Sirius

„Čo jej je?" otočil som sa na baby, keď Dida odišla.

Iba pokrčili plecami a pustili sa do raňajok.

„Od včera je akási iná." pridal sa ku mne James. „V knižnici si sadla úplne na sami koniec, ďaleko od nás. Na večery s nami tiež nebola."

„Ani nespala vo svojej posteli." doplnila Klaudia.

Prekvapene sme sa na ňu otočili.

„To ozaj?" spýtal som sa a ona prikývla.

„A dnes nás ani nepočkala, aby sme šli spolu na raňajky." dokončil Remus. „Myslíte, že si niekoho našla a bola s ním?"

„Pochybujem." povedal som, ale vnútri som šalel.

No to dúfam, že si Diana nenašla niekoho iného.

„A možno len jednoducho spala v spálňach pre prefektov." uvažoval James.

„Je to možné." súhlasila Katya.

Ani som nedojedol svoje raňajky. Postavil som sa a odišiel som preč. Išiel som skontrolovať miestnosť pre Prefektov.

__________________________________________________________

Zrovna, keď som vyšiel spoza rohu, Dida akurát odchádzala od obrazu Dievčaťa na hojdačke a zase si spievala. Opäť som pieseň vôbec nepoznal, takže sa jej musí páčiť muklovská hudba.

„You better shape up (do-do-do), Cause I need a man (do-do-do), And my heart is set on you (and my heart is set on you), You better shape up (do-do-do), You better understand (do-do-do), To my heart I must by true, Nothin's left, nothin's left for me to do (ooh)."

„Odkiaľ berieš tie pesničky?" prerušil som ju.

Prekvapene sa strhla a pozrela na mňa.

„Z rádia." poznamenala.

Medzitým došiel až k nej. O krok ustúpila dozadu a to ma prekvapilo.

„Čo potrebuješ?" spýtala sa a založila si ruky na prsiach.

„Len sa Ťa chcem spýtať, čo Ti je. Nič viac." povedal som.

„Nič." odpovedala a otočila sa na odchod.

Pobehol som a zladil s ňou krok.

„Nezdá sa, že by Ti nič nebolo. Odvčera sa chováš zvláštne." povedal som.

„A čo to trápi zrovna teba?" spýtala sa, ale ani mi len nevenovala pohľad.

„Si moja najlepšia kamarátka a zaujímam sa o teba?" odpovedal som jej na otázku otázkou.

Zasmiala sa.

„Čo je vtipné?" nechápal som.

„Všetko." povedala a zastali sme pri učebni Čarovania. „Najprv sa nikto o mňa zaujíma, ani neviete o tom, že existujem. Potom sa zase každý prehnane prestarávať. Potom zase na mňa každý kašle. Potom sa zase každý stará... Už ma tento kolotoč ozaj prestáva baviť."

„Prečo by sme sa o teba mali prestať zaujímať?" spýtal som sa.

Vôbec som nerozumel tomu, čo hovorila.

„Ja neviem!" povedala podráždene. „Robíte to, tak asi normálne môžete."

„Ty niekoho máš?" spýtal som sa narovno.

„Nie." povedala a zahľadela sa mi do očí. „A aj keby som mala, čo je zrovna teba do toho?"

Trochu som sa stiahol a cítil som, že sa začínam červenať.

„No, myslel som si, že... no veď vieš... my dvaja..." habkal som.

„Že mi dvaja akože čo?" skočila mi do reči. „Ja to chápem. Mala som rozhodené city, využil si situácie a užil si si. A ďalej?"

Prekvapene som o krok ustúpil.

„Ale..." začal som, lenže vtedy prišli ostatný a za chvíľu zazvonilo na hodinu.