Kto sa zamiluje, prehrá

~1~

,,Mohla by si mi prosím ťa podať ten červený rúž?" ozvala sa Maya. Sedela za svojim kozmetickým stolíkom a už hodinu venovala pozornosť svojmu beztak bezchybnému výzoru.

,,Dios mío! Ktorý červený? Veď ich tu más aspoň dvadsať! Nehovor mi, že ich všetky používaš!" zvolala som držiac v rukách Mayinu krabičku s make-upom.

,,No tak Aitana! Červený tam je predsa len jeden..." pozrela na mňa svojím kritickým pohľadom a začala mi dávať jednu zo svojich nekonečných prednášok o rozdieloch medzi jednotlivými odtieňmi farieb.

S hlbokým povzdychom som jej podala celú krabičku a usadila sa naspäť na Mayinu posteľ, kde ma už čakala moja rozčítaná kniha. Skylar sedela oproti mne za písacím stolom a čosi ťukala do mobilu. Vyzerala, že ju dianie naokolo vôbec nezaujíma, no ja som vedela, že nás nenápadne pozoruje a vníma každý detail.

Rozhliadla som sa po Mayinej izbe a nedalo mi neprekrútiť očami nad klišé citátmi, ktoré mala rozvešané po stenách spoločne s množstvom fotiek. Celá izba bola ladená do hnedej a ružovej farby, čo absolútne narúšalo môj vnútorný pokoj. No musela som uznať, že pre Mayu to bola dokonalá kombinácia.

Uprostred trónila obrovská posteľ s množstvom vankúšov rôznych veľkostí, farieb a vzorov. Na pravo od postele bol veľký toaletný stolík zaprataný množstvom šminiek, čeleniek, krémikov, štetcov a pre mňa ďalších nepotrebných hlúpostí. Celému tomuto priestoru dominovalo obrovské zrkadlo, v ktorom sa na mňa práve škeril Mayin odraz nanášajúci si hrubú vrstvu rúžu. Oproti posteli boli dvere do Mayinho šatníka. Ak by neboli zatvorené mala by som priamy výhľad na nekonečný chaos ktorý tam večne vládol. Vedľa stála malá skriňa s pár knihami a vecami do školy spolu s písacím stolom, ktorý Maya takmer nepoužívala a tak bol zahádzaný všelijakým haraburdím.

Pri pohľade na izbu som sa sama pre seba pousmiala nad tým aké rozdielne všetky sme. Napriek tomu som vedela, že by sme jedna pre druhú zabíjali.

So Skylar tvoríme nerozlučnú dvojicu odkedy si pamätám. Zoznámili sme sa ešte v škôlke a odvtedy sme sa od seba nepohli ani na krok. Neskôr na strednej sa k nám pridala Maya a naša partia bola kompletná. Časom sme zistili, že práve veci, v ktorých sme rozdielne nás robia najlepšími kamarátkami.

Maya bola ako stelesnenie krásy. Dokonalá postava, tmavé oči, veľké plné pery, kučeravé čierne vlasy a jej čokoládová pleť ju robili neprehliadnuteľnou. Navyše mala skvelý zmysel pre detail a úžasný vkus, vďaka čomu sa o ňu išli chalani v škole potrhať. Škola samotná a akékoľvek voľnočasové aktivity s ňou spojené boli pre ňu nočnou morou, avšak lojálnejšie a milšie dievča by ste hľadali len ťažko.

Keby ste si mali predstaviť Mayin pravý opak, určite by vám ako prvá napadla Sky. Bola z nás troch najnižsia, s bledou pleťou a blonďavými vlasmi. Je ako šedá myška, ktorá nevyhľadáva spoločnosť a bez slúchadiel sa nepohne ani na krok. Za to nepoznám nikoho, kto by udržal tajomstvo lepšie ako ona alebo vám dal nejakú múdru radu do života. Bola tiež vynikajúcou študentkou a jednou z najlepších plavkýň v meste.

No a nakoniec ja. Aitana. Z nás troch najvyššia, pomerne štíhla baba s opálenou pleťou, dlhými čiernymi vlasmi a typickou latinoamerickou povahou, na ktorú som bola samozrejme nesmierne pyšná. Hlavu som mala večne ponorenú v knihách, o ktorých som mala celkom úspešný anonymný blog. Škola mi nerobila problémy a keby som všetkých neodháňala svojím pohľadom vraviacim: Ozvi sa a zlomím ti nos, možno by som ani nemala núdzu o chlapcov.

,,Vysvetlíš mi, prečo tak veľmi nechceš ísť na ten zápas?" vytrhol ma z myšlienok Mayin hlas.

,,Je to strata času. Nepotrebujem sa pozerať ako sa banda prerastených dementov premáva zo strany na stranu, snažiac sa trafiť kôš," odvetila som.