Odkedy Aitana odišla z chaty prešli už dva týždne. Nevedel som sa rozhodnúť, či mi to prišlo ako celá večnosť alebo sa mi dni zlievali do jednej veľkej machule, takže som si to ani nestihol všimnúť.
,,Zabalila som ti desiatu," ozvala sa moja mama a opatrne na mňa pozrela.
,,Ďakujem," zamrmlal som a snažil sa neznieť podráždene.
Stále som sa na ňu hneval, no už som s ňou bol aspoň schopný rozprávať. Musel som jej zavolať, aby po mňa prišla na chatu, hoci mi to prišlo maximálne ponižujúce. Ju však tešilo, že sa o mňa môže starať a tak som ju nechal. Sám by som to naozaj nezvládol a keďže Aitana odišla, neostávala mi iná možnosť.
Mama sa však naozaj snažila, to sa jej muselo nechať. Vyhýbala sa alkoholu, dokonca povedala Robovi, aby na chvíľu ostal vo svojom starom byte. O otcovi som od jeho zvláštnej návštevy nepočul, no ani som nechcel. Ten chlap bol pre mňa mŕtvy. Mama urobila mnoho chýb, no aspoň bola tu. Aspoň odo mňa neodišla ako on. Ako Aitana...
Mohol som ostať aj u Daniela alebo Sama, určite by mi s radosťou pomohli, no nechcel som ich otravovať. Keď mi dajú dole sadru, vrátim sa späť na chatu.
,,Ako sa má Aitana? Už som o nej dlho nepočula," ozvala sa mama spoza volantu, akoby jej vadilo ticho.
Mame som o Aitane nehovoril. Vlastne by som o tom nehovoril nikomu, prinútili ma k tomu okolnosti. Celú nedeľu sa mi darilo všetkým vyhýbať, na správy som tiež odpisoval len minimálne. No potom keď sme v pondelok nastúpili do školy chalani ma hneď zavalili otázkami. Bol si s Aitanou? Ako bolo na chate? Povedal si jej to? Čo ti na to povedala? Myslel som, že na tej chodbe niečo roztrieskam.
Potom okolo mňa prešla a všetkým bolo jasné, že sa niečo kolosálne posralo. Nevenovala mi ani jediný pohľad. Učebnice si pritískala k hrudi a niečo s úsmevom vysvetľovala Skylar. Akoby ma vôbec nepoznala, akoby som jej nestál ani za jediný kratučký pohľad. Neostávalo mi nič iné ako im v skratke vysvetliť, čo sa stalo. Odvtedy ani jeden s Aitanou neprehovoril, akoby držali na mojej strane. Jediná väzba, ktorá mi s ňou ostala bola Maya, no tá o nej vôbec nehovorila. Dávala si na to predo mnou pozor. Nevedel som, či za to mám byť vďačný alebo nie.
,,Rozišli sme sa," vyslovil som zastretým hlasom.
Mama zalapala po dychu, možno ani nevedela, že sme spolu "chodili": ,,Čo sa stalo?"
,,Nechcem o tom hovoriť," zavrčal som.
Vyznal som jej lásku a ona ma poslala do riti. Ušla z môjho života akoby tam nikdy ani nebola. Nechala ma samého a prázdneho.
Neveril som, že by toho bola schopná. Bol som si taký istý, že mi city opätovala, že sa len bála povedať to prvá. Spadol som však na ústa a ona mi to dala extrémne vyžrať. Vedel som o čo jej ide už od začiatku tej hlúpej hry, no nevedel som, že toho bude schopná aj po tom všetkom čo sme spolu zažili.
,,Je mi to ľúto Jason. Vyzeralo to, že je to skvelá baba," ozvala sa mama.
Aitana bola naozaj skvelá baba. Zamiloval som sa do každého jej detailu, chcel som ju a len ju. Pobláznila ma natoľko, že som nebol schopný myslieť na žiadnu inú babu. Teraz to už však bolo všetko jedno.
Vystúpil som a preniesol váhu na už tak dosť preťaženú nohu. Vytiahol som si barle a kývol mame na rozlúčku. Jej odpoveďou bol len smutný úsmev.
Tackal som sa do školy úplne mechanicky, ako stále za posledné dva týždne. Bol som na tom dosť zle. Zhoršili sa mi známky, keďže som sa vôbec nevedel sústrediť na učenie, nechodil som sa dokonca ani pozerať na tréningy a keby za mnou nechodili spoluhráči, asi by som sa úplne prestal socializovať.
YOU ARE READING
Kto sa zamiluje, prehrá
RomanceRád sa zahrávaš s pocitmi? Poďme si teda zahrať hru. Budeme k sebe milí. Budeme sa rozprávať 24/7. Budeme si hovoriť dobré ráno a dobrú noc každý jeden deň. Budeme sa spolu prechádzať. Vymyslíme si prezývky pre toho druhého. Budem...