Kto sa zamiluje, prehrá

~20~

Vošli sme dnu a ja som nevedela kam sa mám pozrieť skôr. Kom zvonku bola reštaurácia v štýle letného prímorského domčeka, obkolesená kvetmi a lampášikmi, vnútri to bolo akoby som sa ocitla priamo v Taliansku. Celú reštauráciu lemovali nástenné maľby talianských pamiatok a rôzne mampky miest, ktoré boli pospájané komplikovanou sieťou čiar, pripomínajúcich cesty. Bol tam Rím, Piza, Florencia Benátky a mnoho dalších. Uprostred rerštaurácie bol olivový strom, o ktorom som predpokladala, že je len umelý, no dokonalo dotváral atmosféru reštaurácie. Samozrejme, nemohli chýbať prútené stoličky a drevené obrusy prekryté červeno-bielymi kockovanými obrusmi.

Keď sme došli ku voľnému stolu, čašník mi odsunul stoličku, aby som si mohla sadnúť a potom pomohol sadnúť aj Jasonovi. Pri odchode zobral jeho barle a odniesol ich na miesto, kde sa vešajú kabáty.

,,Ako to, že tu bývam deväťnásť rokov a túto reštauráciu vidím prvýkrát?" opýtala som sa, stále uchvátená miestom, na ktorom som sa ocitla.

,,Ty máš devätnásť?" vyhŕkol Jason prekvapene.

,,To si nevedel?" povytiahla som zmätene obočie.

,,Ty si odo mňa staršia?" pokračoval v kladení otázok. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, kto z nás bol starší, no zrejme som mala.

,,Kedy máš narodeniny?" spýtala som sa so záujmom.

,,V júni," odvetil, ,,ôsmeho."

,,Preto máš osmičku na drese?" napadlo mi odrazu.

Jason sa rozosmial a ten zvuk mi pohladil uši. Začínalo to byť so mnou veľmi zlé.

,,Nie, nie je to preto. Ale zaujímavá teória."

,,Prečo máš teda osmičku na drese?" nedalo mi, už som s tou témoin začala, tak prečo nezistiť pravý dôvod.

,,Keď som začal hrať, nemohli sme si čísla vyberať. Jednoducho som dostal dres s číslom osem, ale nezahováraj. Ako to, že si staršia ako ja? Kedy si stihla mať narodeniny?" poslednú vetu vyslovil mierne vystrašene.

Pousmiala som sa nad jeho zdesením. Zrejme ho to trápilo oveľa viac ako mňa.

,,Druhého februára," odvetila som.

,,Ty máš tak dokonalý dátum narodenia a odmietala si sa o tom so mnou podeliť?!" na jeho reakcii som sa zachichotala.

,,Druhého druhý dvetisícdva. Veď to je ako sen!" vyhŕkol a rozhodil pri tom rukami.

,,Som proste špeciálna, čo ti poviem," uškrnula som sa.

,,Takže si vodnár," poznamenal a z vrecka si vytiahol telefón.

,,Čo akože teraz robíš?" opýtala som sa nechápavo.

,,Snažím sa nájsť aký vzťah majú medzi sebou naše znamenia," vysvetlil mi ťukajúc do mobilu.

,,Neverím, že naozaj veríš na také hlúposti," podotkla som, hoci ja sama som presne na také hlúposti verila.

Horoskopy mi síce pripadali ako bezvýznamné somariny, no charakteristiky znamení určite nie. Práve preto som presne vedela čo nájde Jason na internete. Všetky stránky sa zhodovali, že blíženci a vodnár sú dobrá kombinácia, akoby mi ešte aj vesmír naznačoval, že som spravila dobré rozhodnutie, keď som tu s ním teraz sedela.

Našťastie ho však v hľadaní prerušil čašník, ktorý nám priniesol jedálne lístky. Jason mu poďakoval a zahľadel sa na zoznam talianskych špecialít.

,,Odporúčam lasagne," povedal, pričom ani neodtrhol pohľad od menu.

,,Objednaj mi čo uznáš za vhodné," odpovedala som mu a lístku sa ani nedotkla.