Kto sa zamiluje, prehrá

~11~

Od večere ubehol už skoro týždeň a ja s Jasonom sme sa videli v podstate minimum. Obaja sme boli zaneprázdnení kopou písomiek a projektov, ktoré nám naši učitelia na tento týždeň pridelili. Napriek tomu sa nám podarilo stretnúť sa aspoň na chvíľu a porozprávať sa nad šálkou kávy. Našťastie, dnes bol piatok a naše mučenie sa nateraz skončilo.

Po skončení poslednej hodiny som sa vydala na parkovisko, dúfajúc, že niekde stretnem Jasona a spoločne niečo podnikneme. Nechcela som si to priznať, no v poslednej dobe som sa v jeho spoločnosti cítila viac než len príjemne. Bola som uvoľnená a cítila som, že môžem byť sama sebou. Čo ma však zarážalo a miatlo najviac bolo, že Jason pôsobil rovnako. Bol milý, vedel ma rozosmiať a keď sme boli spolu, pôsobil bezstarostne a spokojne. Možno predsa len nebol taký obrovský kretén, za akého som ho vždy považovala.

Rozhliadala som sa po parkovisku, no Jasona som nikde nevidela. Miesto toho som však zbadala Mayu s Danielom postávajúcich neďaleko odo mňa. Maya si ma všimla a zamávala mi, aby som prišla k nim.

,,Ahojte," pozdravila som.

,,Ahoj," odpovedali mi jednohlasne a Maya ma objala.

,,Nevieš ako sa darí Skylar?" spýtala som sa. Od našej poslednej hádky som s ňou nehovorila. Sčasti to bolo preto, že hneď na druhý deň odišla na jednu z najdôležitejších súťaží tohto roka a sčasti preto, pretože som sa toho rozhovoru úprimne bála. V hlave sa mi neustále vynárali slová, ktoré o nej povedal Jason.

,,Ešte nesúťažila. Dnes by mala absolvovať posledné tréningy," povedala Maya a povzbudivo sa na mňa usmiala, ,,neboj sa, len čo sa vráti, udobríte sa."

Úsmev som jej opätovala a obrátila sa na Daniela: ,,Nevieš kde je Jason?"

,,Zrejme už išiel na chatu," odpovedal mi s úsmevom.

,,Aha," povedala som začudovane. Prišlo mi zvláštne, že zo školy odišiel tak rýchlo.

,,My už pôjdeme," povedala Maya, ,,uvidíme sa neskôr."

,,Majte sa!" odvetila som a zamávala im na rozlúčku.

Vydala som sa pomaly k môjmu autu stále rozmýšľajúc nad Jasonom. Možno bol len unavený a chcel si oddýchnuť alebo nemal náladu na to byť medzi ľudmi.

Myšlienky na neho a všemožné scenáre, prečo odišiel tak rýchlo ma prenasledovali celú cestu domov a ani po príchode mi nedali pokoj. Ten chlapec sa mi dostával po kožu! Už, už som mu chcela napísať, keď sa mi v hlave vynoril nápad. Pôjdem za ním a prekvapím ho! Sama pre seba som sa usmiala a zbehla do kuchyne pripraviť niečo pod zub.

,,Čo stváraš Aitana?" spýtala sa mama, ktorá sa z ničoho nič zjavila po mojom boku.

,,Chystám sa za Jasonom a chcela som mu niečo priniesť," odvetila som bez toho aby som dvihla hlavu od sušienok ktoré som práve balila do malej nádobky.

,,Ach tak. V poriadku. Bavte sa," povedala mama a žmurkla na mňa.

Nechápavo som pozerala na jej vzďaľujúci chrbát, premýšľajúc, čo tým asi chcela povedať.

.......

O pár hodín neskôr som už sedela v aute na ceste za Jasonom. Spokojná so svojim plánom som si spievala pesničky, ktoré práve hrali v rádiu a ani mi neprekážalo, že to boli tie otrasné presladené somariny.

Odhliadnuc od toho, že som počas cesty asi trikrát zle odbočila a musela sa otáčať mi cesta zbehla pomerne rýchlo a ja som sa konečne ocitla na mne známom mieste. Nevedela som sa dočkať ako Jasona prekvapím!