Kto sa zamiluje, prehrá

~19~

Ostala som sedieť pri Jasonovi asi ešte hodinu, kým sa úplne upokojil. Jemne som ho hladila a dávala mu tým najavo, že som tu pre neho.

,,Spravím ti čaj," povedala som a zdvihla sa na nohy.

,,To ja som ti sľúbil čaj," napomenul ma a za pomoci barlí sa zdvihol z kresla, ,, ak si dobre pamätám, chcela si mi niečo povedať."

,,Zabudni na to," vydýchla som, ,,nič to nie je."

,,Ale pred školou si sa tvárila, že je to dosť vážne," protestoval a pomaly sa vliekol za mnou do kuchyne.

,,No tak som zmenila názor. Je to nepodstatné," odvrkla som a postavila vodu na čaj.

,,Si si tým istá?" spýtal sa ticho a zozadu ma objal. Periférne som videla, že barle oprel vedľa mňa a ja som stŕpla pri myšlienke, že jediné o čo sa teraz opieral som bola ja.

Ak som si doteraz nebola istá svojim rozhodnutím, tak toto malé gesto ma o tom stopercentne presvedčilo. Vedela som, že to možno oľutujem, že by som nemala zabúdať na našu hru, no týchto posledných pár dní vo mne niečo zmenilo. Rovnako tak som mala pocit, že sa zmenil aj Jason. Akoby konečne spustil svoje ochranné štíty a dovolil mi nazrieť na to, čo tak dlho skrýval za nimi. Nemohla som pomôcť, no presne to na mňa pôsobilo ako magnet a ja som tomu viac nedokázala a ani nechcela vzdorovať.

,,Som," šepla som a úplne sa objatiu poddala.

Zotrvali sme v takejto polohe, až kým voda nezovrela a ja som sa musela odtiahnuť, aby som zaliala čaj. Keď som sa odtiahla Jason nespokojne zamrnčal, nad čím som sa len mierne pousmiala.

,,Aký čaj si prosíš?" spýtala som a otvorila skrinku, kde Jason skladoval kávu a čaj.

,,Nejaký bylinkový, nechám to na teba," odvetil a cítila som ako ma pozoruje.

Snažila som sa to ignorovať a vytiahla kamilkový čaj. Moja mama mi ho dávala vždy, keď som sa potrebovala upokojiť a mala som dojem, že to je presne to, čo Jason teraz potreboval. Po chvíľke rozhodovania som rovnaký spravila aj sebe.

,,Hotovo," povedala som a vzala oba čaje do rúk.

,,Čo by si chcela robiť?" spýtal sa ma Jason, no v tvári som mu videla vyčerpanie a starosti.

,,Myslím, že by si si mal ísť ľahnúť," odvetila som, hoci som vedela, že to nie je odpoveď, ktorú očakával.

,,Som v poriadku Aitana," vydýchol, no jeho pohľad prezrádzal opak.

,,Jason," oslovila som ho a položila poháre na stôl, aby som ho mohla objať.

,,Neviem čo mám robiť Isabel," zamrmlal a pokúsil sa objatie opätovať, no barle mu v tom bránili.

,,Teraz nad tým nepremýšľaj," povedala som a odtiahla sa, aby som mu mohla pozrieť do oči, ,,mal by si si trochu oddýchnuť a potom sa o tom môžeme porozprávať ak budeš chcieť."

,,Dobre, ale mohla by si ostať pri mne?" vydýchol a zapozeral sa mi do očí.

,,Iste," odpovedala som a znovu vzala do rúk čaj.

Jasonovi sa akoby pri mojej odpovedi uľavilo, tvár sa mu trochu uvoľnila. Pomaly sa odo mňa odvrátil a zamieril ku schodom a následne do svojej izby. Ticho som ho nasledovala až kým si nesadol na posteľ a ja som mu podala jeden z hrnčekov. Následne som si k nemu prisadla a Jason si okamžite oprel hlavu o moje plece.

,,Dávaj pozor, lebo to rozleješ," napomenula som ho, keď som si všimla ako sa v tej polohe chystal napiť.

Jason si povzdychol, narovnal sa a na ex vypil celý hrnček, z ktorého sa ešte stále parilo.