Kto sa zamiluje, prehrá

~24~

Posledné dva týždne boli pre mňa nočnou morou. Snažila som sa Jasonovi vyhýbať ako sa len dalo, no niekedy som jednoducho mala smolu a naše cesty sa stretli. Horko ťažko som zvládala nevenovať mu ani jediný pohľad. Túžila som sa rozbehnúť k nemu a odprosiť ho za všetko čo som mu povedala. Chcela som, aby sme boli spolu a všetko bolo také ako predtým. Musela som však ostať silná. Vyhrala som a ukázala mu, aké to je, keď mu niekto zlomí srdce. Nikdy mi nenapadlo, že ho tým zlomím aj sebe.

Čo však bolo ešte horšie, Maya sa so mnou takmer nerozprávala. V pondelok potom, čo som Jasona odmietla som jej aj Skylar všetko vyrozprávala. Zatiaľ čo Sky to vzala s pokojom, hoci sa jej nepozdávalo, že som ho odmietla napriek svojim pocitom, Maya doslova vybuchla. Asi dvadsať minút po mne vrieskala, či som sa už úplne zbláznila. Vyčítala mi, že som tak tvrdohlavá a zbabelá priznať pred Jasonom čo k nemu cítim. Nedokázala som jej ani protirečiť. Mala pravdu. V ten deň keď mi Jason vyznal svoje city som jej povedala, že som sa do neho zamilovala. Chápala som preto, že moja reakcia bola pre ňu nepochopiteľná.

O to viac ju to hnevalo preto, že som ju tým postavila do pozície kedy si musela vybrať. Chodila s Danielom, ktorý ma odpísal rovnako ako zvyšok Jasonových kamarátov. Nechcela som, aby sa jej vzťah naštrbil kvôli mne a tak som jej nevyčítala, keď sa nepostavila na moju stranu, ale ostala akýmsi neutrálnym pozorovateľom.

Nerozumela som samej sebe. Chcela som Jasonovi ukázať, aké to je ostať zlomený, no zároveň som si vyčítala, že som mu ublížila a opustila, keď bol najviac zraniteľný. Neznášala som sa za to, že som si zničila šancu mať s ním normálny vzťah. Priala som si, aby som mohla vrátiť čas.

Mojou jedinou oporou sa stala Sky. Bola vlastne jedinou osobou, ktorá stála pri mne a ktorá sa so mnou bavila rovnako ako predtým. Vedela som, že moje správanie neschvaľovala, no netlačila na mňa, aby som to zmenila. Pomáhala mi prestať na neho myslieť, aj keď to bolo úplne zbytočné.

Rodičom som nič nepovedala. Nemala som náladu všetko im vysvetľovať a tak som sa musela doma pretvarovať, že je všetko v poriadku. Mojim jediným bezpečným miestom, kde som mohla nechať svojim emóciám voľný priechod, bola moja izba.

Radšej som ani nerátala, koľko večerov som preplakala nadávajúc si aká som hlúpa. Nedokázala som sa na nič sústrediť. Keď som sa pokúšala čítať, slová sa mi zlievali dokopy a ja som nedokázala vnímať príbeh, ktorý sa odohrával na papieri predo mnou.

Asi po týždni mi napadlo začať behať. Ukázalo sa, že beh aspoň trochu pomáha. Prvé dni som myslela, že mi odpadnú nohy, no aspoň som mala pokojnejšiu myseľ. Odvtedy som behala každý večer aspoň tri kilometre. Nasadila som si slúchadla, pustila hudbu a behala. Okolitý set pre mňa vtedy prestával existovať a ja som sa sústredila len na môj dych a hudbu hrajúcu mi v ušiach.

Beh však nedokázal úplne vymazať spomienky na dni, ktoré som s Jasonom strávila, rovnako ako nedokázal zahojiť moje zlomené srdce. Ostávala mi len dúfať, že časom to všetko vybledne a ja sa budem môcť posunúť ďalej.

.........

Zaparkovala som auto pred školou a spoločne so Sky sme vykročili k budove školy. Prichádzali sme o niečo neskôr ako zvyčajne, keďže sme sa rozhodli zastaviť sa v meste, aby sme si kúpili kávu so sebou.

,,Podľa mňa," začala Sky, ,,by si mala skúsiť nejakú univerzitu v Číne."

,,V Číne? Čo by som tam preboha robila Sky?" odvetila som s úsmevom.

Sky sa ma snažila priviesť na iné myšlienky tým, že mi pomáhala vybrať si univerzity, na ktoré sa budem hlásiť. Musela som uznať, že to trochu zaberalo. Zároveň, som sa tak dokopala ku niečomu, čo som dlho odkladala.