Kto sa zamiluje, prehrá

~13~

,,Zbláznil si sa?" zvrieskla som a pomedzi črepy kľučkovala k posteli.

,,Kde si bola?" odvetil Jason pokojne, no z hlasu mu bola cítiť zlosť.

,,Bola som sa prejsť," povedala som a dúfala, že nezistí, že klamem, ,,Pýtať sa však mám ja! Čo tu robíš a ako si sa dostal dnu?!"

,,Nechala si otvorené okno," na chvíľu sa odmlčal, ,,a prišiel som ti oznámiť, že si prehrala,"

,,Čo prosím?! To už ako prečo?!" skríkla som na neho nahnevane a už-už som mala chuť začať mu vyčítať včerajšie udalosti, keď som si spomenula na Zackove slová. Musela som sa premôcť a hrať spolu s ním.

,,Pretože mi nedvíhaš telefón, neodpisuješ na správy a úprimne, po tom tvojom včerajšom výstupe mám dojem, že to je len oprávnené," povedal a postavil sa rovno oproti mne.

Mala som chuť mu jednu vraziť! Takže on mi chce tvrdiť, že všetko bola moja chyba a on neurobil nič zlé?!

Musela som však v tejto hre pokračovať a tak som sa len zhlboka nadýchla a pokojným hlasom povedala: ,,Pozri Jason, ten včerajšok ma mrzí. Nemala som na teba tak vyletieť, neporušil si žiadne pravidlo a ja som nemala právo spraviť ti takúto scénu," na chvíľu som prestala hovoriť. Bolo mi z toho zle! To on by sa ma ospravedlňovať mne nie ja jemu! ,,Prepáč mi to prosím. Zrejme som len bola nervózna a unavená po celom týždni a prehnala to. Dnes som vstala neskoro poobede a nebolo mi úplne najlepšie, tak som sa išla prejsť. To preto som ti neodpisovala a nedvíhala. Nechcela som to riešiť, keď som sa necítila dobre," dohovorila som a pozrela Jasonovi priamo do očí. Za tento prejav by mi mali udeliť Oscara!

Jason na mňa uprene hľadel. Hnev v očiach nahradilo prekvapenie a ešte niečo, čo som nedokázala identifikovať.

,,Takže," nevydržala som to, ,,stále chceš ukončiť hru?"

Jason len pokrútil hlavou a jemne sa na mňa usmial: ,,Nie. Tvoje ospravedlnenie prijímam."

Idiot! Opovážil by sa ho neprijať, vyškrabala by som mu oči!

,,Ani ja nie som celkom bez viny," prerušil moje nenávistné myšlienky, ,,mal som ti o tej párty povedať."

,,Nič sa nedeje. Som rada, že sme si to vysvetlili," povedala som a vystrúhala ten najlepší falošný úsmev, aký som vedela. Samozrejme, že mi mal o tej párty povedať!

,,Už sa cítiš lepšie?" zmenil tému Jason.

,,Áno, už je to fajn. Prechádzka mi dosť pomohla," odpovedala som a zamierila k dverám, kde ešte stále ležalo rozbité sklo. Z hlavy som si vyhnala myšlienky na Zacka a na to ako sme sa bozkávali.

Čupla som si a začala zbierať jednotlivé črepinky. Budem musieť zájsť pre handru a poriadne to tu poutierať a zrejme aj povysávať, ak by som nejaký drobný kúsok prehliadla. Ponorená do upratovania som si ani nevšimla kedy sa ku mne Jason pridal, no odrazu čupel vedľa mňa a pomáhal mi zbierať.

,,Nemusíš to robiť. Zvládnem to aj sama," povedala som rýchlo a chcela ho zastaviť. Urobila som jemný pohyb k nemu, no moja noha sa pošmykla na mokrej podlahe a ja som sa okamžite zaprela dlaňou dozadu, aby som predišla pádu.

Odrazu mi rukou prešla ostrá bolesť. Rýchlo som zodvihla dlaň a zbadala, ako mi z nej tečie krv.

,,Joder!" zahrešila som. Z dlane mi trčala malá črepinka, o ktorú som sa musela oprieť. Fakt úžasne! Nič viac mi ku šťastiu nechýbalo!

Jason, ktorý si všimol moju reakciu, mi chytil ruku do dlaní a starostlivo si prezeral ranu s trčiacou črepinou. Pri jeho dotyku som, ktovie prečo, zalapala po dychu.