Kto sa zamiluje, prehrá

~10~

,,Aitana? Aitana si hore?" ozval sa mamin hlas spoza dverí mojej izby.

Rozospato som si pretrela oči a chcela sa ponaťahovať, keď sa vedľa mňa niečo pohlo. Zamrzla som v pohybe. Pomaly som otočila hlavu dúfajúc, že sa mi to len snívalo.

,,Joder!" zahrešila som, keď som vedľa seba zbadala Jasona. Bol otočený tvárou ku mne a spal.

Keď sme včera dopozerali film, bolo už príliš neskoro a ja som nemala to srdce poslať ho samého naspäť na chatu a tak som mu dovolila prespať u mňa. Nečakala som však, že rodičia sa vrátia z práce tak skoro.

,,Aitana no tak odpovedz!" zakričala znovu mama.

,,Som hore, som hore mami!" odkričala som so strachom, že sa inak rozhodne vojsť dnu.

,,Dobr-..." pokúsil sa povedať Jason, ktorého som zrejme zobudila, no ja som mu rýchlo rukou zakryla ústa.

,,Príď sa naraňajkovať," pokračovala mama, ,,otec robí palacinky."

,,Hneď som tam!" odvetila som a spokojne vydýchla, keď som začula mamine kroky vzďaľujúce sa od mojej izby.

,,Musíš zmiznúť...hneď!" obrátila som sa na Jasona. Začínala som panikáriť. Ak ho tu moji rodičia nájdu, obaja sme mŕtvi.

,,A ako?" spýtal sa, no začal si zbierať svoje veci.

,,Cez okno, ako inak?" odpovedala na čo sa Jason zamračil, ,,upokoj sa, nie je to vysoko a popri okne ide rebrík, ktorý vedie na strechu."

Jasonovi sa očividne uľavilo a jemne prikývol. Vtom ma zamrazilo. Prosím, prosím nech to nie je tak ako si myslím.

,,Jason?" začala som pomaly.

,,Áno?" pozrel na mňa spýtavým pohľadom.

,,Kde si zaparkoval auto?"

Jason na mňa chvíľu pobavene pozeral a potom odvetil: ,,Netvár sa akoby si videla ducha Isabel, nie som predsa amatér. Zaparkoval som o ulicu ďalej."

Škaredo som na neho zazrela, no bola som rada, že mu to včera z nejakého dôvodu napadlo.

,,Aitana kde toľko trčíš?! Všetko ti vychladne..." ozvala sa znovu mama.

,,Už ideem!" zvolala som a začala súriť Jasona k oknu.

,,Večer sa vidíme," povedal Jason a vtisol mi rýchly bozk na ústa. Zmeravela som a ochromene ho sledovala.

,,Prepáč, sila zvyku," zamrmlal a trochu sa začervenal. Srdce mi bilo ako splašené, hoci bozk trval asi len stotinu sekundy.

,,Napíšem ti čas," povedala som trochu otrasene a sledovala ako pomaly zliezal po rebríku dole.

Keď bol dole, pozrel na mňa a zakýval na rozlúčku. Začervenane som odkývala a pobrala sa do kuchyne na raňajky.

,,Čo ti to toľko trvalo?" spýtala sa mama keď som sa posadila vedľa nej a naložila si plný tanier palaciniek.

,,Nechcelo sa mi vstávať," zaklamala som a vložila si do úst prvé sústo.

Mama nado mnou len pokrútila hlavou a podala mi šálku s pariacou sa kávou. Vďačne som sa na ňu usmiala a rovno si kúsok odchlipla.

,,Dúfam, že Jason dnes príde," povedala odrazu a posadila sa pre zmenu oproti mne.

Rýchlo som prehltla a povedala: ,,Príde. Už sa nevie dočkať." Z hlavy som nevedela dostať ten jeho bozk. Prečo ma to tak rozhádzalo?

,,Skvelé," tleskla mama, ,,čo má rád? Alebo je niečo, čo rád nemá? Nechcem, aby to dopadlo tak, že mu nebude chutiť."

Na chvíľu som sa zamyslela, vedela som, že Jasonovi chutia cestoviny, no nič viac. Nevedela som ako chceme uhrať, že spolu naozaj chodíme.