~4~

143 13 0
                                    

Keď som ráno vstala, cítila som sa neskutočne unavene. Bolela ma hlava a nemala som žiadnu motiváciu vstať z postele. Horko-ťažko som sa donútila posadiť a vzala som do rúk telefón. Na displeji svietilo šesť neprečítaných správ. Príliš som sa nečudovala, keďže ma po včerajšom rande s Jasonom okamžite vyplo.

S povzdychom som sa pustila do čítania správ. Jedna bola od mamy a jedna od otca. Obaja zisťovali, či je všetko v poriadku a či som večerala. Ďalšie dve boli odpovede od Javiho a Dannyho, ktorí mi oznamovali, že do školy pôjdu s kamarátom, u ktorého prespali. Ďalšia správa bola už z dnešného rána. Bola od Skylar. Písala mi, že sa necíti dobre a tak dnes nepôjde do školy, čiže pre ňu nemám chodiť.

Zamyslela som sa nad jej včerajšou reakciou na moju hru s Jasonom a rozhodla sa, že po škole jej donesiem úlohy a čokoládu a urovnám to medzi nami. V duchu som sa za tento svoj nápad pochválila a pokračovala v čítaní ďalšej správy. Táto bola od Mayi, ktorá sa mi oznamovala, že dnes ju do školy berie Daniel a zároveň sa ma pýtala, ako dopadlo rande s Jasonom. Prekvapene som hľadela na správu a premýšľala odkiaľ o našom rande Maya vie.

Na všetky správy som rýchlo odpísala a začala sa chystať, keď sa môj mobil odrazu rozzvonil. Rýchlo som pozrela na displej, ktorý hlásal prichádzajúci hovor od Jasona. Chtiac-nechtiac som musela dvihnúť. Pravidlá sú pravidlá.

,,Čo chceš?" ozvala som sa.

,,Aj tebe pekné ráno," skonštatoval Jason.

,,Prepáč, ale na toto vážne nemám náladu ani čas, takže vyklop čo máš na srdci a dopraj mi čas pripraviť sa do školy," odvrkla som.

,,Máš presne štyridsať minút, aby si sa pripravila a vyšla pred dom. Dnes ťa beriem do školy ja. Nemáš za čo," povedal a zložil.

,,Mierda!" zahrešila som, no v kútiku duše som bola vďačná, že dnes do školy nepôjdem sama.

Ako prvé som si dopriala rýchlu teplú sprchu, ktorú moje unavené telo s vďačnosťou prijalo. Keď som sa usušila a umyla si zuby, v uteráku som prešla do izby, aby som si vybrala niečo na seba. Otvorila som skriňu a hľadela na všetko to oblečenie čo sa tam kopilo. Keďže som rada šila, často som upravovala staré oblečenie, ktoré som dostala od mamkiných kolegýň, Mayi alebo som ho zohnala v sekáči, na nové a originálne kúsky. Mala som tak zo seba dobrý pocit, že som vďaka tomu do obchodov takmer nechodila a šetrila tým prírodu.

Po asi piatich minútach zízania do prázdna som sa rozhodla vziať si čierne šaty s bielym golierom, ktorý som k nim prišila. Pozrela som sa, aké ma byť dnes počasie a vietor ma prinútil, vziať si silónky, ktoré nepatrili medzi moje obľúbené kúsky, no mrznúť som rozhodne netúžila.

Skontrolovala som svoj outfit v zrkadle a vybrala sa naspäť do kúpeľne, aby som dala do poriadku svoje vlasy a tvár. Mala som ešte nejaký ten čas na zvyš a tak som sa rozhodla zapliesť si vlasy. Začala som si ich prečesávať a zapletať jednotlivé pramienky až som mala napokon zapletený uspokojivý vrkoč, ktorý mi išiel okolo celej hlavy a začínal aj končil na spánkoch. Vytiahla som si vpredu pár jemných pramienkov, ktoré som jemne zatočila a nechala ich, aby mi lemovali tvár. Skontrolovala som svoj výtvor a spokojná s výsledkom som sa pustila do make-upu.

Ako vždy, ani teraz som to nemala v pláne preháňať a tak som si naniesla len jemnú vrstvu make-upu, špirálu a tenké očné linky. Po rýchlej kontrole som sa na seba v zrkadle usmiala. Musela som uznať, že som vyzerala naozaj pekne.

Vyšla som z kúpeľne a rýchlo si zbalila veci, ktoré som dnes mohla v škole potrebovať a zbehla dole po schodoch do kuchyne.

Skontrolovala som čas, ktorý mi ostával do odchodu. Na kávu dnes čas nebude, zhodnotila som, keďže mi ostávalo len päť minút. Rýchlo som sa poobzerala po kuchyni, aby som sa rozhodla, čo sa dnes stane mojou desiatou a raňajkami zároveň. Pohľad mi padol na sušienky, ktoré som piekla predvčerom večer. Neboli síce najčerstvejšie, no to vôbec nevadilo. Stále chutili výborne. Ako som ich balila do vrecúška na desiatu, v hlave mi skrsla myšlienka vziať nejaké aj Jasonovi. Síce sa mi to z duše protivilo, no neodpustila som si myšlienku, že by mi to mohlo dať nejakú výhodu v našej hre. Vzala som preto ešte jedno vrecúško a napchala ho sušienkami.

Kto sa zamiluje, prehráWhere stories live. Discover now