Kto sa zamiluje, prehrá

~6~

Nakoniec som do školy nešla až do konca týždňa. Nemala som chuť s nikým sa rozprávať a už vonkoncom som nemala chuť stretnúť sa s Jasonom. Najprv som mala obavy, čo poviem rodičom, aby som ich presvedčila, že ma majú nechať doma, no napokon to vyriešili moji milovaní bratia. Obaja ochoreli a keďže rodičia si nemohli len tak vziať voľno, pripadlo ich stráženie na starosť mne.

Samozrejme, po tom osudnom ráne sa mi Jason snažil niekoľkokrát dovolať a napísal mi asi milión správ. Ja som sa však rozhodla dať mu to vyžrať a nechávala na všetky správy videné. Zrejme mu nakoniec došlo, že jeho snaha je absolútne zbytočná a môj telefón prestal hlásiť jeho hovory a správy.

Dnes bola sobota, čo znamenalo, že večer bude mať zápas, na ktorý som sa podľa dohody mala prísť pozrieť. No už len to tak! Nevyhýbala som sa kontaktu s ním tri dni, aby som sa teraz dobrovoľne dotrepala na jeho zápas. Pre mňa za mňa aj prehrám hru! Aj tak to bola absolútna sprostosť.

Zo zamyslenia ma vytrhlo zvonenie telefónu. S povzdychom som sa postavila z kresla a prešla ku stolu, kde ležal môj mobil. Na obrazovke som zbadala fotku mňa a Mayi, ktorú som mala nastavenú k jej kontaktu. Vzala som telefón do ruky a prijala hovor.

,,Počúvam ťa."

,,Aitanaaa!!" zatiahla Maya, až som si musela odtiahnuť mobil od ucha.

,,Čo sa deje Maya," spýtala som sa trochu mrzuto.

,,Dnes večer príď ku mne. Spolu sa pripravíme na zápas a ja sa postarám, aby všetci padli na zadok aká nádherná budeš!"

,,Maya," prerušila som ju skôr ako mala možnosť začať plánovať akou farbou mi namaľuje tiene, ,,ja na žiaden zápas nejdem."

,,Prosím?! Ako to, že nejdeš? Veď sme sa dohodli, že po zápase si pôjdeme všetci spolu sadnúť!" vychrlila Maya.

,,Myslím to tak, že nejdem! A nesnaž sa ma presvedčiť, sama vieš, že to nemá zmysel. Navyše Skylar sa stále necíti dobre a aj tak by neprišla," povedala som odhodlane.

,,Ale...ale..." habkala Maya.

,,Vravím ti, že sa nemáš snažiť. Som rozhodnutá. Uži si zápas a povedz Jamiemu, že Sky je chorá a nemohla prísť," nečakala som na odpoveď a hovor som zrušila.

Cítila som sa trochu zle za to, že som Mayu takto odbila, ale nemala som chuť vysvetľovať jej čo sa stalo. Skôr ako som mala možnosť začať utápať sa vo výčitkách môjho svedomia, vzala som si knihu a pustila sa do čítania.

.......

Bolo päť hodín poobede, keď som dočítala knihu a rozhodla sa ísť si do kuchyne pre kávu a niečo na jedenie. Hneď potom som mala v pláne vrátiť sa do izby a spraviť si osnovu k novej recenzii a možno si pozrieť nejaký film. Keď som zišla do kuchyne rodičia práve chystali bratom večeru. Dala som zovrieť vodu na kávu a poprosila mamku, aby niečo spravila aj mne. Keď už chystala jedlo tým dvom, tak hádam mohla aj mne. Kým som čakala, sadla som si na barovú stoličku a pozorovala mamu pri práci.

,,To naozaj nemáš nič lepšie na sobotu večer ako sledovať ma ako ti robím večeru?" opýtala sa a natočila sa tak aby na mňa videla.

,,Nie, nemám," odvetila som.

,,Nehovor mi, že Maya sa ťa ani nepokúsila niekam vytiahnuť," nadvihla mama neveriacky obočie.

Kývla som na to rukou: ,,Jasné, že áno, ale odmietla som. Nemám chuť ísť pozerať na ďalší basketbalový zápas."

,,No minule si sa rozhodne netvárila, že by ti to vadilo, keď si sa vrátila domov s tým pekným chlapcom."

Skoro som zletela zo stoličky. Ona ma videla so Zackom pred našim domom a hovorí mi to až teraz? Nie žeby na tom momentálne nejak záležalo...