Kto sa zamiluje, prehrá

~29~

S Jasonom sme strávili celý víkend na chate a ja som sa nikdy necítila šťastnejšie. Užívala som si každú našu spoločnú chvíľu a úplne zabudla na svet mimo našu bublinku. Pozerali sme filmy, púšťali si pesničky, varili a piekli sme spolu. Jason chodieval plávať do jazera a ja som si medzitým čítala knihu sediac na móle a nenápadne ho sledovala. Bol to ten najpozornejší priateľ, akého som si vedela predstaviť. Neustále ma zahŕňal bozkami, lichotil mi, alebo ma vťahoval do medvedích objatí.

Sále mi to pripadalo ako sen, ako nejaká dokonalá ilúzia. V hlave som si dookola prehrávala akou veľkou zmenou sme spoločne prešli. Prišlo mi to akoby to nebolo pár mesiacov ale niekoľko rokov, čo sme s Jasonom začali našu hru. Odvtedy sa však veľa zmenilo. Nakoniec, možno majú tie presladené romány predsa len pravdu. Medzi láskou a nenávisťou je naozaj len tenká hranica.

,,Pripravená?" ozval sa spoza mňa Jasonov hlas a potom mi obmotal ruky okolo pása a pevne ma zovrel. Na uchu ma pošteklil jeho dych.

,,Mhm," zamrmlala som a oprela som sa o neho.

,,Poď sa naraňajkovať. Ak nechceme meškať, musíme čoskoro vyraziť," povedal, vtisol mi jemný bozk na líce a potom ma pustil.

Len som nesúhlasne zamrnčala, na čo sa Jason rozosmial. Z toho zvuku mi po tele prebehli zimomriavky.

,,Aaa," zatiahla som, ,,naozaj musíme ísť do školy?"

Jason na mňa pobavene pozrel teraz už spoza kuchynského ostrovčeka: ,,Odkedy chceš ty flákať školu?"

,,Nevravím, že ju chcem flákať," bránila som sa, ,,ja len že..."

,,Len čo?"

,,Bojím sa toho čo bude v škole," vyjachtala som. Jason na mňa však len nechápavo hľadel a tak som s povzdychom pokračovala: ,,Bojím sa, čo si o mne ľudia pomyslia. Myslím si, že väčšina z nich vie čo som ti spravila a to moje topenie tiež nebolo niečo, čo by mi nahralo plusové body."

,,Aitana," podišiel ku mne a chytil ma za ruky, ,,to čo si o tebe myslia ostatní, ti predsa môže byť jedno. Nikdy som nemal pocit, že by ti na tom nejak extra záležalo. Koniec koncov, ľudia na ktorých nám naozaj záleží vedia ako sa veci majú."

,,Ja viem. Len mám strach z toho, aké historky si niektorí môžu vymyslieť. Vieš predsa ako to na škole chodí..." povedala som ticho.

,,Neboj sa. Zbijem každého, kto na teba čo i len krivo pozrie!" vyhlásil a ja som sa hlasno rozosmiala.

,,Žiadne násilie," napomenula som ho.

,,Len žartujem," šepol a znovu mi rukami objal pás, tentoraz spredu, ,,to ale neznamená, že si to nevyriešim s každým, kto o tebe povie hoci len jedno krivé slovo."

Len som nad ním pokrútila hlavou a vďačne sa na neho usmiala. Hoci som mala strach a zmietali mnou pochybnosti, vedela som, že sa na Jasona môžem spoľahnúť. Nadvihla som sa na špičky a vtisla mu jemný bozk na pery. Zohol sa ku mne a bozk mi opätoval, zovrel ma pevnejšie. Keď som bozk prehĺbila a rukami mu vošla do vlasov, prudko sa odo mňa odtiahol.

,,Ver mi, rád by som tu ostal a pokračoval v tom, lenže musíme ísť," povedal zastretým hlasom, akoby na to vynakladal veľké sebaovládanie.

,,Fajn, len si zbehnem pre kľúče od auta a môžeme vyraziť," odvetila som, sklamaná z toho, že moja taktika na neho nezabrala.

,,Netreba. Šoférujem ja," zahlásil a vykročil von z chaty.

,,Si si tým istý?" spýtala som sa ustarane, ,,nebude ťa z toho bolieť členok? Je to dlhá cesta a..."