Kto sa zamiluje, prehrá

~17~

Prebrala som sa na jemný dotyk, ktorý mi prechádzal po líci, potom po sánke, až sa napokon zastavil na mojich perách. Rozospato som otvorila oči a uvidela Jasona s rukou na mojej tvári ako ma pozoruje. Nespokojne som zamrnčala. Z nejakého dôvodu som bola stále unavená, no verila som, že jedna šálka kávy to napraví.

,,Prepáč, nechcel som ťa zobudiť," zašepkal Jason ticho a rukou ma pohladil po vlasoch.

,,To nič," zamrmlala som, ,,koľko je vlastne hodín?"

,,Pol deviatej," odvetil no neprestával ma hladiť.

Povzdychla som si a posadila sa. Jason môj príklad nasledoval a vtiahol ma do objatia, takže som teraz opierala o jeho nahú hruď. Ostala som z toho mierne vykoľajená a neschopná pohybu. Čo to so mnou preboha bolo?

,,Mala by som sa ísť umyť," povedala som, hoci sa mi z jeho objatia príliš nechcelo.

,,Nemusíš," povedal Jason a zovrel ma ešte pevnejšie, ,,voniaš dokonale."

Líca mi zaliala horúčava a určite som sa červenala. V tej chvíli som bola vďačná, že som Jasonovi chrbtom a on to nevidel.

,,Voniam ako ty Jason," podotkla som, keď som si uvedomila, že na sebe mám stále jeho tričko.

,,Veď vravím dokonale," zamumlal mi do pleca, čo ma rozosmialo.

,,Potrebujem si umyť zuby," skúsila som znovu a snažila sa dostať z jeho zovretia.

Jason si len povzdychol, no o sekundu na to ma pustil. Vymotala som sa z postele a zamierila do kúpeľne. Tvár som si opláchla studenou vodou, umyla si zuby a prstami si prečesala vlasy. Zvažovala som aj to, že sa prezlečiem do svojho oblečenia, ale v rifliach sa mi po dome pobehovať zrovna nechcelo. Ostala som preto v Jasonovom tričku a vrátila sa naspäť do izby.

Jason stále sedel na posteli v rovnakej polohe ako som ho nechala. Jediné čo sa zmenilo bolo, že si opäť znechutene s hnevom v očiach pozoroval zasadrovanú nohu.

,,Jason?" opýtala som sa ticho, aby som ho náhodou nerozrušila.

Jason zo seba vydral len hlboký výdych a otočil hlavu ku mne: ,,Áno?"

,,Si v pohode?" spýtala som sa uvedomujúc si aká zbytočná táto otázka bola. Sadla som si vedľa neho a váhavo ho chytila za ruku.

Všetky moje doterajšie plány a myšlienky na hru mi vyfučali z hlavy. V tejto situácii neboli vôbec podstatné. Chcela som len, aby vedel, že na to všetko nie je sám. Mala som potrebu byť pri ňom aj napriek tomu, čo všetko som o ňom vedela.

,,Keď si tu so mnou, som," odpovedal tak ticho až som mala pocit, že sa mi to len zdalo.

Ešte chvíľu sme v tichosti sedeli držiac sa za ruky, keď sa ozval Jason: ,,Poď, spravím nám raňajky."

Neveriacky som hľadela na to, ako sa postavil na nohy a do rúk vzal barle.

,,Prezradíš mi ako to asi tak chceš urobiť s barlami v rukách?" povedala som a vydala sa za ním do kuchyne. Sledovala som ako pomaly schádza po schodoch a pri každom jednom som tŕpla aby náhodou nespadol.

,,Zvládnem to," odpovedal mi keď s úškrnom došiel do kuchyne.

,,Jason nemyslím si, že je to dobrý nápad," protestovala som a založila si ruky na hrudi.

Jason na mňa len pozrel s nadvihnutým obočím, no nič na to nepovedal. Vyzeralo to tak, že mal moju pripomienku v pláne ignorovať.

,,Tak ti aspoň pomôžem," vydýchla som rezignovane a postavila sa vedľa neho.