Kto sa zamiluje, prehrá

~12~

Keď som prišla domov rovno som sa vybrala do izby. Mama našťastie nevyzvedala a nechala ma samu, aby som si mohla utriediť myšlienky. Ten odporný slizký had! Ako som mu mohla tak naletieť! Rýchlo som sa prezliekla a ľahla si na posteľ. Bola som taká vyčerpaná hnevom a sklamaním, že netrvalo dlho a mňa pohltila tma.

.......

Keď som na druhý deň vstala v dome vládlo hrobové ticho, čo bolo na sobotu ráno nezvyčajné. Ponaťahovala som sa a vzala do rúk telefón. Neveriacky som pozerala na čas svietiaci na displeji. Pol jednej poobede?! To som spala tak dlho? A prečo ma nikto neprišiel zobudiť?

Rýchlo som sa vymotala z postele a s mobilom v ruke zbehla dole do kuchyne. Nikde nikoho nebolo, no na stole som našla papierik s odkazom od mami: Išli sme na výlet. Vrátime sa zajtra okolo obeda. Keby sa čokoľvek dialo, alebo by si niečo potrebovala zavolaj. Ľúbim ťa, Mama. PS: Na sporáku máš lievance :)

Sama pre seba som sa usmiala. Bola som vďačná, že mi rodičia týmto svojim výletom dopriali potrebný priestor na to, aby som si usporiadala myšlienky a vymyslela čo ďalej.

Zohriala som si lievance, ktoré už boli skôr obedom ako raňajkami, spravila kávu a posadila sa za kuchynský stôl. Popri tom som si chcela pozrieť zoznam kníh, ktoré vyjdú budúci mesiac a zistiť, či ma nejaká nezaujme, keď som si všimla dve neprečítané správy a jeden zmeškaný hovor. Jedna správa bola od Zacka a hovor a druhá správa od Jasona. Prevrátila som očami. Nech už chcel čokoľvek rozhodla som sa to nateraz ignorovať a rozkliknúť správu od Zacka.

Bola krátka, no jej obsah ma potešil:

Ahoj! Chcel som sa len uistiť, či si prišla domov v poriadku a ako ti je. Včera si vyzerala dosť rozrušene, tak som sa len chcel uistiť, že si v pohode.

Bolo milé, že si o mňa robil starosti napriek tomu, že s hrou nesúhlasil. Spomenula som si na náš včerajší rozhovor. Na konci to vyzeralo, že mi chcel ešte niečo povedať, no Jason ho prerušil.

Pri spomienke na toho idiota ma zaliala ďalšia vlna hnevu. Mala som sto chutí napľuť mu do tváre a zotrieť z nej ten jeho úškrn. Ako som mu mohla naletieť na to jeho divadielko? Skylar a Zack mali pravdu. On bol rodený herec, ktorý vždy dosiahol čo chcel a ja som bola príliš naivná na to, aby som ho odhalila skôr ako sa mi dostal pod kožu.

Nemala som však chuť lámať si hlavu nad tým, čo ďalej a utápať sa vo výčitkách a tak som radšej odpísala Zackovi na správu. Rozhodla som sa, že ak je nejaká šanca, aby sme spolu opäť vychádzali, urobím všetko pre to, aby som to dosiahla.

Ahoj. Som v poriadku. Prepáč, že odpisujem až teraz, ale hneď po príchode domov som zaspala a vstala len pred chvíľou. Nemusíš si o mňa robiť starosti :)

Správu som odoslala a vložila som si do úst ďalšie sústo lievancov. Ešte som ani nestihla poriadne prehltnúť, pípla mi od Zacka ďalšia správa.

Som rád, že si napísala! Už som sa začínal báť, že sa ti niečo stalo, keď si tak dlho neodpovedala. Samozrejme, pripúšťal som aj možnosť, že sa so mnou jednoducho nechceš baviť.

Len som pokrútila hlavou a odpísala:

Nemám dôvod sa s tebou nebaviť. Pripadalo mi, že to ty si ten čo so mnou nechce mať nič spoločné.

Odpoveď mi prišla takmer okamžite:

Nie tak to nie je! Len som bol naštvaný kvôli tej vašej hre. Stále si myslím, že je to hlúposť a najlepšie by si spravila ak by si to ukončila, no myslím, že už rozumiem prečo to tak veľmi chceš dotiahnuť do konca. Mrzí ma, že som sa k tebe nesprával zrovna priateľsky.