Kto sa zamiluje, prehrá

~28~

Hľadel na mňa tými jeho prekrásnymi očami, ako keby si chcel do pamäti vryť každý môj detail, akoby ma videl naposledy. Hltal ma tak prenikavo, až som musela pozrieť inam, aby som sa upokojila.

,,Čo na mňa tak pozeráš?" opýtala som sa, aby som trochu prerušila to trápne ticho. Aj teraz, po tom ako som mu vyznala lásku, som sa pod nátlakom jeho pohľadu červenala ako malé dievčatko.

,,Chcem ťa pobozkať," zašepkal a ja som zalapala po dychu. Vôbec som si neuvedomila, že teraz sa konečne môžeme s Jasonom pobozkať.

,,Chcieť je pekné," odvetila som a provokatívne sa usmiala.

Moje srdce však splašene udieralo, celá som znervóznela. Bozkávať sa so Zackom bolo iné, bolo to nečakané a hlavne som k nemu nič extrémne necítila. No Jasona som ľúbila a momentálne som s ním aj chodila, čo mi stále akosi nešlo do hlavy. Nevedela som ako s ním viesť túto časť nášho vzťahu. Čo ak pre neho nebudem dosť dobrá? Bol predsa s toľkými dievčatami! Ja som oproti nemu ohľadom tohto nevedela nič.

,,Hra skončila. Takže mi to nezakáže žiadne pravidlo," naklonil sa ku mne bližšie.

Zmeravela som. Áno, chcela som ho pobozkať viac než čokoľvek, no zároveň som sa pekelne bála, že niečo domrvím.

Jason si to všimol, možno to dokonca aj vycítil. Zastal uprostred pohybu a hľadal v mojich očiach súhlas. Ja som však len sklopila pohľad a hryzla si do pery.

,,Nie si hladná?" opýtal sa a jemne mi prešiel dlaňou po líci.

Odvážila som sa pozrieť mu do očí. Vedela som, že sa musel veľmi premáhať, aby sa zastavil. No netlačil na mňa, ticho mi vysielal signál, že počká kým budem pripravená. Bola som mu za to neskutočne vďačná, no takisto som sa hanbila za svoje hlúpe správanie. Jason bol môj frajer, mala by som byť schopná bozkávať sa s ním.

Frustrovane som zavrčala a oprela si hlavu o jeho hruď. Len sa rozosmial, objal ma rukami, hladkal ma po chrbte.

,,Prepáč," zamrmlala som. Naozaj som nechcela nič pokaziť, najmä nie teraz, keď bolo všetko nové a čerstvé. Veľakrát som rozmýšľala nad tým, aké by to bolo bozkávať sa s Jasonom. Čo by so mnou jeho dotyk spravil, čo by som pri tom pocítila. No keď sa mi tá možnosť konečne naskytla, spanikárila som.

,,Nie, to je v pohode. Nemal som na teba tak vyletieť," zamrmlal a neprestával prechádzať dlaňami po mojom chrbte.

,,Neurobil si nič zle, len ja... ani neviem prečo som to spravila," mumlala som mu do trička.

,,Zabudnime na to, poď uvarím ti večeru," zložil zo mňa ruky.

Stále trochu zahanbene som sa od neho odtiahla a dlaňami si chytila líca.

,,Aitana, zabudni na too!" zatiahol s úsmevom a jemne do mňa strčil. Takmer som pri tom spadla z gauča, čo ho rozosmialo ešte viac. Milovala som jeho smiech, ten zvuk sa mi proste neskutočne páčil.

Zamieril do kuchyne a tak som ho nasledovala ako poslušný psík. Snažila som sa nemyslieť na moje hlúpe správanie, ani na to čo si o mne teraz musí myslieť.

,,Čo mi navaríš?" opýtala som sa a oprela sa dlaňami o kuchynskú linku.

,,Máš nejaké špeciálne želanie?" Neviem načo sa to pýtal, keď chladnička už bola otvorená a on z nej vyberal ingrediencie.

,,Nemyslím si, že na mojom názore veľmi záleží," podotkla som.

,,Samozrejme, že záleží,"uškrnul sa.

,,Neobjednáme si pizzu?" opýtala som sa, potláčajúc smiech. Keď na mňa zarazene pozrel, rozosmiala som sa ešte viac.

,,Tak ja ti tu ponúkam moje dokonalé kuchárske schopnosti a ty radšej uprednostníš donášku?!"