Kto sa zamiluje, prehrá

~14~

Pri tých slovách akoby do mňa udrel blesk. Oblial ma studený pot a nebola som schopná pohybu. Bolo to akoby sa všetko okolo mňa točilo a ja som to nemohla zastaviť. Skryla som si tvár do dlaní a snažila sa zhlboka dýchať.

,,Aitana? Si v pohode?" prihovoril sa mi Jason preľaknuto.

,,Nie to teda nie som!" vykríkla som frustrovane, ,,áno som Isa Grey! Ako si na to prišiel?!"

,,No vieš..." ošíval sa Jason a mne to zrazu docvaklo. On číta môj blog!

,,Jason! Vyklop to!" zavrčala som na neho.

Jason sa na mňa nervózne pozrel a s povzdychom začal: ,,Čítam ten blog odkedy začal. Páčili sa mi recenzie, ktoré tam zverejňovali... teda, ktoré si zverejňovala ty. Vďaka tomu som si prečítal veľa skvelých kníh a niektoré odporučil aj mame. Už keď si mi povedala, že tvoje druhé meno je Isabel mal som dojem, že by si to mohla byť ty, no prišlo mi hlúpe sa na to pýtať, pretože by som musel vysvetliť ako som na to prišiel a nevedel som ako by si na to reagovala." Na chvíľu sa odmlčal, akoby ma nechával vstrebať túto informáciu no potom pokračoval: ,,Mám na tvoj blog zapnuté upozornenia. Vždy keď vyjde nová recenzia pípne mi správa. Takže keď si pred chvíľou povedala, že anonymne píšeš blog a chceš zverejniť novú recenziu no a mne v zápätí prišla správa... nebolo ťažké spojiť si to dokopy."

Sedela som v tureckom sede a len civela pred seba. Nevedela som čo mám na to povedať a už vonkoncom som nevedela, čo mám robiť. Celé tri roky snahy, aby som ostala anonymná práve leteli von oknom. Aspoň keby to zistil niekto komu môžem veriť, ale ono nie! Musel to byť práve Jason! Už sa s tým však nedalo nič robiť. Čas sa vrátiť nedal a ja som musela prijať skutočnosť takú aká bola. To však neznamenalo, že Jasona nezabijem v momente ako to niekomu vytrúbi.

,,Fajn, takže ujasnime si to," povedala som a začala si masírovať spánky. Potrebovala som sa upokojiť a premýšľať. Jason našťastie len ticho sedel a čakal čo bude ďalej. ,,Ty čítaš môj blog?!" rozhodla som sa začať týmto zistením.

,,Áno," odpovedal pomaly Jason, ,,a bol by som ti vďačný, ak by si si to nechala pre seba. Málokto vie to, že rád čítam, nie to ešte, že o tom čítam blog o knihách."

,,Čo je zlé na tom čítať knihy a recenzie?" spýtala som sa pohoršene.

,,No v tvojom prípade absolútne nič. Lenže u mňa to je celkom iné. Snažím sa, aby ma ľudia rešpektovali, no zároveň ma mali radi. Myslím si, že čítanie kníh by mojim cieľom veľmi nepomohlo," vysvetlil.

Len som sa znechutene zamračila: ,,Nemyslíš si, že je dosť zbabelé tváriť sa, že si niečo čo nie si len aby si bol populárny?"

,,Netvárim sa, že som niekto iný ako som v skutočnosti!" ohradil sa.

,,Oh vážne? Tak potom prečo nechceš priznať, že rád čítaš, že hráš na gitare, že skvelé varíš... mám pokračovať?" rátala som na prstoch.

,,A prečo ty nechceš priznať, že píšeš blog?" opätoval Jason paľbu.

,,To je niečo celkom iné!" bránila som sa.

,,V čom prosím ťa? Vystupuješ anonymne, lebo sa bojíš, že by ťa ľudia nepochopili. Nechceš znášať otvorenú kritiku a odsudzovanie. Nemám pravdu?" zasmial sa.

Ostala som ticho. Pravdou bolo, že blog som začala písať preto, že som sa potrebovala odreagovať. Mala som vtedy ťažké obdobie a písanie mi pomáhalo. Keď sa môj blog stal úspešným, rozhodla som v tom pokračovať. Bola som rada, že ľudom sa moje názory páčia. Chcela som prestať vystupovať anonymne, no nejakí debili mi začali do komentárov písať nenávistné odkazy, ktoré sa častokrát ani netýkali recenzie, či samotnej knihy. V tom momente som vedela, že svoje súkromie odhaliť nechcem. To posledné čo som chcela bolo, aby mi takí ľudia začali vypisovať aj na ostatné sociálne siete.