Kidnapped

16.

Otočila som sa naspäť k ovociu, ktoré som mala už dokrájané. Chystala som si dať prvý kúsok do úst, keď sa okolo môjho pásu obmotali ruky. Ucítila som ako si položil hlavu na moje práve rameno. Následne otvoril ústa a čakal pokiaľ mu neponúknem jablko. Chcela som ho vyprovokovať za ten včerajšok a tak som si prvé sústo strčila do úst. Nič nieje lepšie ako sladká chuť jablka hneď z rána.

Zľakla som sa, pretože som bola prudko otočená čelom k nemu. Rukami ma chytil za boky, pritiahol k sebe na hruď a dal nečakaný drsný bozk. Nechcela som spolupracovať ale keď mi stlačil zadok, otorila som ústa. On toho využil a prebojoval si jazykom cestu dnu. Cítila sa mentolovú chuť v ústach. Nechcela som spolupracovať ale nakoniec som to vzdala. Po chvíľke sa odtrhol a usmial sa. Zistila som, že má v ústach kúsok jablka, ktorý som mala pred necelými sekundami ešte v ústach ja. Vytreštila som oči a on sa nad tým iba zasmial a oznámil:

„Vo svojej izbe nájdeš veci. Obleč si ich, uprav sa a počkaj ma tam. Rozumieš? ". Sklonila som hlavu a prikývla na znak súhlasu.

„Zlatíčko už som ti hovoril, že tu sa odpovedá slovami. Skúsime to ešte raz, tak teda rozumela si?"

„Á-Áno", odpovedala som potichu. Po včerajšej noci som sa nechcela s ním rozprávať. Nenávidím, keď sa ľudia tvária ako keby sa nič nestalo, pritom sa toho stalo toľko veľa. Mala som slzy na krajíčku. Rýchlym pohybom ruky som ich zotrela ale to samozrejme neuniklo Harrymu, pretože ma znova otočil tak aby som mu zoči voči. Dvoma prstami mi chytil bradu a zdvihol hlavu tak aby som sa mi pozerala priamo do očí. V tej chvíli mi z oka vytiekla slza, ktorú mi jemne Harry zotrel svojím palcom.

„Nič sa medzi nami včera nestalo", prehovoril potichu. Môj výraz prešiel od smutného k nahnevanému. Ako môže niečo také povedať? Myslí si, že som taká sprostá a naivná, že mu to uverím?

„Ja niesom naivná Harry, nemusíš ma kŕmiť klamstvami. Len sa kľudne priznaj, že si si to s ňou rozdával, zatiaľ čo ja...,

„NEDOKÁZAL SOM TO" , skríkol a ja som nebola schopná hovoriť ďalej „nemohol som."

Nevedela som, čo mu mám na to odpovedať. On to nedokázal kvôli mne? Vo vnútri som mala všetky pocity zmiešané. Mám byť šťastná alebo zmätená? Jediné čo som dokázala urobiť bolo prejsť okolo neho a vybehnúť schody. Keď som vstúpila do izby, oprela som sa o dvere a snažila porozumieť tomu, čo povedal. Keď som odlepila svoj zrak od zeme a pozrela sa pred seba, všimla som si na na posteli krabicu.

Pristúpila som k posteli a nazrela do nej. Zalapala som po dychu, keď som zistila, čo sa v nej nachádza. Obsah som pomaly vytiahla z tašky a lepšie sa pozrela. Krátke čierne čipkované šaty na ramienka, boli nádherné. Ihneď som si vyzliekla veci, šaty navliekla na seba a rozpustila dlhé vlasy.

(kabelku si nevšímajte)

Pristúpila som k zrkadlu, ktoré sa nachádzalo vedľa kúpeľňových dverí. Ako som sa pozerala na seba do zrkadla, nemohla som uveriť vlastným očiam. Vyzerala som úplne inak. Pasovali mi ako ušité. Napadlo ma, kde ich asi tak vzal. Možno od nejakej ďalšej štetky, s ktorou... Hodila som tie myšlienky za hlavu. Na spodku krabice sa nachádzali čierne topánky na vysokom opätku. Nikdy som nič také nenosila. Obula som si ich, postavila sa a snažila sa prejsť pár krokov. Celkom mi to išlo.

Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál Harry. V tej chvíli som stratila všetky slová. Vyzeral úžasne. Kedy sa stihol obliecť ? Oblečené mal tmavo bordové sako, pod ktorým sa nachádzala čierna košeľa. Nohavice mal čierne. Asi je to jeho obľúbená farba. Okolo ruky mal hodinky, ktoré mohli stať vyše ako celé jeho oblečenie. Krk mu zdobil strieborný prívesok, na ktorom mal zavesený kríž. Na prstoch mal nasadené rôzne prstene. Neviem prečo, ale vždy ma fascinovali muži, ktorí ich nosili.

Keď však vykročil smerom ku mne a zastavil sa tak blízko predomnou musela som zatajiť dych. Zrazu ma chytil za boky, potiahol k sebe, nahol sa k môjmu uchu a zašepkal:

„Hm - vidím, že si si už stihla obliecť šaty na dnešný večer. Vyzeráš neodolateľne".

Odtiahol sa a vykročil smerom k dverám. Chcela som vedieť kam ideme ale bála som sa ho na to spýtať. Nakoniec som nabrala odvahu:

„Ahm - môžem vedieť kam to vlastne ideme?"

Zastavil sa v pohybe a otočil sa. Chvíľku si ma premeriaval pohľadom ale nakoniec prehovoril:

„Niekto sa tu už nevie dočkať ", zasmial sa jeho hrdelným smiechom. „Ideme do baru, pretože tam mám dôležité stretnutie."

Po týchto slovách ma chytil za ruku a vyviedol z domu, kde nás čakal čierny Range Rover. Vonku bolo celkom teplo, za čo som bola vďačná, pretože som mala šaty iba na ramienka. Harry pristúpil k dverám spolujazdca, ktoré mi otvoril. Na nič som nečakala a nasadla do tmavohnedých kožených sedadiel.

Keď zavrel dvere, obišiel auto sa sadol si na miesto vodiča. Inštinktívne som si zapla okolo seba pás, čo Harry naopak nespravil. Spomenula som si na tú desivú spomienku a Čo som nečakala bolo, keď mi zrazu položil dlaň na moje odhalené koleno, ktoré následne mierne stlačil. Tváril sa ako by sa nič nestalo, strčil kľúč do zapaľovača, naštartoval auto a vyrazil na cestu.