Kidnapped

30.

„Čo chcete?", spýtala som sa potichu. Široko sa usmial a pokračoval.

„Peniaze miláčik. Každý človek ich potrebuje. A práve teraz ich ja potrebujem najviac"

„A smiem sa spýtať prečo?"

„Raz som si od jedného kamaráta teda už môjho šéfa každý deň požičiaval peniaze, pretože som nemal nič a potreboval som nejako žiť. Jedného dňa, keď som si tam bol požičať znova mi povedal, že ak mu nezaplatím jeho dlh do mesiaca zabije ma. Prišiel som do tohto mesta nedávno a dopočul som sa o žene, ktorá si hľadá priateľa a je nechutne bohatá. Tak som si povedal, prečo sa nezahrať na milujúceho priateľa. A keď som sa dozvedel, že jej syn je známy Harry styles, môj plán bol dokonalý. Už len vyčkať na peniaze od tej ježibaby a ja si budem môcť znova vychutnávať svoj život naplno. Tak a teraz som tu.", dopovedal a ja som mala chuť mu vyškriabať obe oči, rozbehnúť sa za Harrym a všetko mu povedať, ale nemohla som.

„Ty hajzel", prehovorila som potichu.

„Ale no tak srdiečko. Sprosté slová neslušia takému peknému dievčatku"

„A ako do tvojho plánu zapadám ja?"

„No spočiatku som nepočítal s tým, že ten zasran si nájde nejakú priateľku a nielen tak obyčajnú" ,odmlčal sa a venoval mi úšrkn, „nuž ale stalo sa. Môj šéf mi dnes zavolal a ponúkol mi výhodnú ponuku, že ak mu nájdem a privediem známeho Harry Stylesa, zbaví ma dlhu a ešte k tomu mi zabezpečí peniaze na ďalší rok. Takže ty moja drahá mi s tým pomôžeš inak dopadne Anne horšie ako tvoj milovaný styles."

Keď dopovedal otvorili sa dvere a do jedálne vstúpila Anne so zásterou okolo pásu.

„Trvalo to dlhšie ako som si myslela, ale už to mám. Prepáč drahí, že som ťa nechala čakať", pristúpila k Johnovi a venovala mu jemný bozk.

Keby len vedela, čo za hajzla to je, správala by sa úplne inak.

„To je v poriadku aj tak už musím ísť, je veľa hodín", povedal a chystal sa na odchod.

„Ale to nemusíš, kľudne tu môžeš prespať, myslím, že by to Harrymu ani Caroline nevadilo"

„Nevadilo by mi čo? ", spýtal sa Harry ktorý vchádzal do jedálne.

„Harry, John by tu strávil iba jednu noc, pretože je neskoro a nepatrí sa vyháňať návštevu uprostred noci.", oznámila Anne.

„To nemyslíš vážne", prehovoril Harry a hodil po Johnovi zamračený výraz.

„Mne by to nevadilo pani Styles", odpovedala som a donútila sa usmiať.

„Ďakujem srdiečko", odpovedala a pozrela sa opäť na Harryho. Avšak jeho pohľad bol na mne. Chvíľu si ma premeriaval a povedal:

„Fajn ako chceš" Následne vyšiel schody a zavrel sa v izbe.

„Mrzí ma to, neviem čo to do neho vošlo", prehovorila potichu Anne a posadila sa na stoličku.

„Pôjdem sa na neho pozrieť", povedala som. Posledný krát som nadviazala očný kontakt s Johnom, ktorý mal vo tvári široký úsmev a rýchlo vyšla schody.

Keď som sa ocitla pred dverami Harryho pokoja z ktorého vyžarovalo svetlo zaklopala som, avšak odpoveďou mi bolo nepríjemné ticho.

„Harry môžeme sa porozprávať?", spýtala som sa a zaklopala znova. Ani po treťom zaklopaní sa mi nedostala žiadna odpoveď. Pomaly som stlačila kľučku a otvorila dvere. Pohľad mi ihneď spadol na Harryho ležiaceho na posteli so slúchadlami v ušiach a potom na veci porozhadzované po zemi. Potichu som zavrela dvere a pristúpila k posteli. Sadla som si vedľa neho a odhrnula mu z čela neposlušný prameň vlasov. Nad mojim dotykom otvoril oči, pozrel sa na mňa a prehovoril:

„Prečo? Prečo si súhlasila?"

Nechcela som Harry ale všetko robím preto, aby som ochránila teba, hovorila som si v hlave. Namiesto toho som povedala:

„Dobré, priznávam, že nevyzerá zrovna ako otec ale tvoja mama vyzerá s ním šťastne. Skús mu dať šancu, Harry, každý si ju zaslúži", dopovedala som a usmiala sa. Následne ma Harry pohladil po líci.

„Dobre, pokúsim sa. Kvôli tebe", prehovoril a ponúkol mi jeden z jeho nádherných úsmevom.

„Ďakujem" odpovedala som a umiestnila mu na pery jemný bozk. On si ma však za šiju pritiahol bližšie a bozk ešte viac prehĺbil až som pocítila v ústach jeho jazyk. Nechcela som túto chvíľku prerušiť ale musela som. Jemne som sa odtiahla.

„Musím si ísť dať sprchu a prezliecť sa", prehovorila som a postavila sa, načo som si od Harry vyslúžila smutný výraz.

„Ale notaak, ako inak by som ti  mohla ukázať moje nové oblečenie? A k tomu ti dlžím pokračovanie v tej šatni, pamätáš?", povedala som s úsmevom a na to rýchlo zmizla v kúpeľni.
_______________________________________

Zobudila som sa na hrozný sen. Snívalo si mi, že som bola v starom sklade priviazaná o stoličku. Chcela som zakričať ale bránila mi v tom šatka, ktorú som mala obviazanú okolo úst. Ruky som mala zviazané za chrbtom lanom. Naraz sa predomnou objavil človek, ktorý bol takisto spútaný na stoličke ako ja. Mal hnedé vlasy po plecia. Nevidela som mu do tváre, pretože ju mal sklonenú. Avšak keď konečne nadviazal so mnou očný kontakt jeho tvár bola celá od krvy. Zalapala som po dychu a začala plakať, keď som zistila kto to je. Ten muž na stoličke bol Harry.

Prudko som otvorila oči a snažila sa zmierniť svoje dýchanie. Pozrela som sa vedľa seba na spiaceho Harryho a jeho ruku prehodenú cez môj pas. Pamätám si, že som prišla z kúpeľne v tom oblečení a prežila s Harrym ďalšiu divokú a krásnu noc. Spal ako dieťa. Jeho strapaté vlnky boli rozprestreté po celom vankúši a padali mu v jemných vlnkách do očí. Ústa mal mierne pootvorené ruku položenú pod hlavou. Jemne som mu odhrnula vlasy z očí načo som si vyslúžila hlboké zachrápanie. Musela som sa nad tým pousmiať a však úsmev mu ihneď odpadol, pri spomienke na môj sen. Čo mal znamenať? Rozhodla som sa ísť trochu napiť vody. Pomaly som odsunula Harryho ruku z môjho pásu, postavila sa, hodila na seba čiernu harryho košeľu, ktorá sa nachádzala na zemi a namierila si to do kuchyne. Z vrchnej poličky som si zobrala pohár a napustila do nej čistú vodu.

„Hm, musím povedať, že máš výborný vkus na oblečenie", prehovoril známy hlas. Otočila som sa a zbadala Johna v bielom tričku a šedých nohaviciach. Položila som pohár na linku a rýchlo si pritiahla košeľu bližšie k sebe, pretože som poď ňou mala oblečené iba čierne krajkové prádlo. Nič som na to nepovedala a prešla okolo neho, ale medzi dverami ma chytil za pás a pritiahol k sebe na hruď-

„Okamžite ma pusť!", prehovorila som potichu ale naštvaným hlasom.

„Zlatíčko, ty mi rozkazovať nemôžeš, zabudla si?", povedal a svoj stisk ešte vyše zosilnil.

„Nenávidím ťa"

„Myslím, že to už som dnes raz počul", zasmial sa a na krk mi uštedril jemný bozk. V tom momente mi prišlo nevoľno. Začala som sa vrtieť a snažila sa dostať z jeho zovretia. Keď som myslela, že už povolil následne ma otočil čelom k sebe a prisal sa mi na pery. Ihneď som zareagovala tak, že som mu hryzla do pery a rukami zatlačila do jeho hrude. Odstúpil odo mňa a jemne si prešiel prstom po dolnej pere na ktorej mu bolo vidieť krv. Nečakala som na nič, rýchlo som  vybehla schody a dostala sa do Harryho izby. Potichu som zavrela dvere, oprela sa o ne a snažila zmierniť svoj dych. Očami som zablúdila na posteľ kde spokojne oddychoval Harry. Toto mu nemôžem povedať. Nikdy sa nesmie dozvedieť čo sa stalo túto noc, nikdy.