Kidnapped

2.

Keď sa ocitnem pred dverami domu nervózne vytiahnem zväzok kľúčov pomaly ho strčím(😂) do zámku a  odomknem. Hneď si musím zapchať nos, pretože to tu je cítiť samá cigareta a alkohol. Ako inak, keď je môj nevlastný otec tuhý fajčiar a nevlastná matka alkoholička. Moji biologický rodičia zomreli, keď som mala 10 rokov pri autonehode. V zákrute sme dostali šmyk a vyrútili sa z cesty. Nikto neprežil okrem mňa. Po smrti rodičoch som sa ocitla v deckom domove, kde si ma o rok prišiel vyzdvihnúť manželský pár. Z myšlienok ma vytrhne rozzúrený hlas otca.

„Kde toľko trčíš," zhúkne, „vieš koľko je hodín? "

Pozrela som sa na hodiny, ktoré vyseli vedľa televízora. Je 17:00. To nieje dobré, pomyslím si.

„O koľkej sme sa dohodli , že máš byť doma?"

„ O 16:00 ."

Ani som sa nenazdala a na líci som ucítila silnú facku.

„Nech sa to viac neopakuje", s týmito slovami odišiel do svojej izby.

„Takže naša malá dcérenka nám porušuje pravidlá", povedala matka a dopila poslednú fľašu vína, ktorá neskôr pristála na zemi.

,,Do riti" povedala a vyšla do chladnej noci.

Hneď ako veštci odišli tak som skríkla: „Nenávidím Vás".

Rýchlo som vybehla schody a zamkla sa vo svojej izbe. Na spánok som nemala vôbec náladu a tak som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť. Ako som tak kráčala, zrazu som v tieni pod stromom zazrela siluetu mužskej postavy. Asi sa mi to iba zdalo a tak som pokračovala ďalej. Keď som sa už blížila k domu, zrazu sa mi okolo tela ovinuli silné paže. Snažila som sa vykrútiť ale márne. Únosca mal pevný stisk. Chcela som vykríknuť o pomoc, ale ešte než som to stihla urobiť tak sa mi na tvári ocitol kus smradľavej látky. Než som sa stihla spamätať, čo sa deje pomaly som začala strácať vedomie až som ho stratila úplne. Posledné čo si pamätám bolo ako niekto hovoril potichu moje meno.

(Mám pokračovať?)