Kidnapped

33.

Už 5 minút hľadím do jedálneho lístku, presnejšie na tie obrovské vysoké ceny. Nikdy by som nepovedala, že obyčajná polievka môže stať toľko veľa. Dokonca sa tu platí aj za pohár čistej vody. Čo ak si objednám niečo drahé a Harry mi to potom bude vyčítať? A čo ak by som si objednala iba toto, nieje to až také drahé alebo -

„Caroline. už si si vybrala? ", prerušil ma. Pozrela som na Harryho podopierajúc si bradu.

„Keď všetko je tu také drahé, tie ceny, ne-

„Na cene nezáleží, jednoducho si vyber niečo na čo máš chuť ", povedal a ponúkol mi menší úsmev. Moje pery sa taktiež vytvarovali do jemného úsmevu a svoje oči som presunula znova do menu. Nakoniec som v jedálničku našla niečo čo som ihneď poznala. Po chvíli prišiel za nami čašník v bielej košeli a čiernych nohaviciach. Nadiktovala som svoju objednávku a čakala o čo si povie Harry.

„Dám si to isté, čo ona ale k tomu pohár toho najlepšieho červeného vína", povedal pozerajúc sa na čašníka, ktorý prikyvoval zatiaľ čo si objednávku zapisoval do malého notesu. Keď čašník odišiel očami som začala obdivovať priestor. Popravde cítila som sa trochu nervózne. Veď predsa po prvýkrát som na takomto mieste. V hlave mi neprestajne bežali myšlienky jedna za druhou. Prečo ma Harry pozval do reštaurácie práve dnes? Čo plánuje? Má to čo robiť s tým telefonátom? Vo všetkých všetkých prípadoch na napadla iba jedna myšlienka a ani tej som nechcela uveriť.

„Harry je toto rande?", spýtala som sa a zrak presunula na Harryho, ktorý sa opieral o stoličku.

"Presne tak", odpovedal a kútik úst zdvihol do malého úsmevu. Tak len predsa moja myšlienka bola správna. Zrazu som pocítila ako sa mi do tváre hrnie červeň. Snažila som sa upokojiť svoje divoko bijúce srdce. Takže takéto by to malo byť, keď ste do niekoho zamilovaný. Nepremýšľate jasne, vaše srdce vám začne nekontrolovateľne biť a v hlave máte milión nezodpovedných otázok. Aspoň tak sa vždy cítim, keď som s Harrym.

Keď nám čašník doniesol našu objednávku, milo som sa usmiala a poďakovala. Harry spravil to isté avšak na rozdiel odo mňa vynechal úsmev. S chuťou som sa chystala pustiť do jedla keď v tom ma zastavil Harryho smiech.

„Majú tu na výber z vyše 200 jedál, z toho polovicu nepoznám a nikdy som ich neochutnal. Jedlá, ktorých cenu si môžem dovoliť a ty si vyberieš z pomedzi všetky práve toto. Ale musím uznať, že tvoj výber sa mi páči.", povedal. Pozrela som sa na tanier pred sebou a znova na Harryho.

„Nemám rada drahé veci Harry, takže nepotrebujem ani drahé jedlá. Sám si povedal, že si môžem vybrať na čo mám chuť. Takže som zvolila toto. Nikdy nepokazíš nič dobrými špagetami. Dobrú chuť", dopovedala som a pustila sa do jedla. Nad mojou reakciou sa Harry iba pousmial zaželal mi dobrú chuť a nabral si špagety na vidličku.

Potom ako sme opustili reštauráciu mi Harry povedal, že mi chce niečo ukázať. Na detaily som sa ho nepýtala, pretože som už odpoveď poznala dopredu. Pozrela som sa von z okna na nočnú oblohu, na ktorej žiarili hviezdy. Rozhodla som sa pustiť do auta trochu vzduchu. Stlačila som tlačidlo na dverách, čo zapríčinilo že sa okno stiahlo do polovice. V tom momente som pocítila na tvári jemný, teplý vánok, za ktorý som bola vďačná. Zatvorila som oči a nechala vietor prúdiť skrz moje vlasy. Milovala som ten pocit. Avšak keď auto zastavilo príjemný pocit pominuli. Bola som sklamaná, ale ihneď keď som otvorila oči a sklamanie vystriedal úžas. Predo mnou sa nachádzalo to najkrajšie jazero aké som kedy videla. Vystúpila som z auta a ihneď pribehla k okraju. Voda bola ako zrkadlo, ktoré odrážalo nočnú oblohu a tým vytváralo dokonalú ilúziu. Na ľavej strane sa nachádza strom, kde na konári bola zavesená hojdačka. Ihneď mi to pripomenulo moje detstvo.