Kidnapped

25.

„Mrzí ma to", prehovoril tichým hlasom Harry. Otvorila som oči a ponúkla mu zmätený pohľad.

„Mrzí ma to. Nemal som ťa nikdy uniesť. Pokazil som ti celý život, zobral som ti všetko, rodinu, domov, kamarátov. Nebyť mňa práve teraz by si žila normálny život stredoškoláčky plných kamarátov, spolužiakov a priateľa."

Normálny život. Tieto dve slová mi bolo cudzie. Po smrti rodičoch som už nikdy nemala normálny život. Rodinu som stratila už dávno, za domov som považovala iba miesto kde mi boli nablízku dvaja ľudia ktorých som milovala nadovšetko. Kamarátov som nikdy nemala a spolužiaci sa mi začali vyhýbať od toho momentu, keď sa dozvedeli že je niekto na škole kto pochádza z decáku. Takže som bola pre každého chalana na škole čierna ovca a pre dievčatá každodenný terč. Odvtedy som sa necítila ako keby som žila normálny život stredoškoláčky až pokým sa mi do života nepriplietla Layla, čierno vlasá dievčina, ktorá mi ho ukázala úplne z opačného pohľadu.

Tentoraz som ja zdvihla ruku a pohladila Harryho tvár.

„Harry, v ten deň keď si ma uniesol som mala strach, chcela som sa vrátiť. Nikdy by som si nepomyslela, že budem unesená. Ale keď som sa dozvedela dôvod, môj život stratil význam. Aj keby som utiekla nemala som sa kde vrátiť. Pri živote ma držala myšlienka iba na to, že má hľadá aspoň moja kamarátka Layla. Dúfala som, že keď zostanem naživu, ohlási moje zmiznutie na polici, nájde ma a život sa vráti do starých koľají, že o pár dní znova uvidím jej tvár a znova započujem jej hlas. Ale nič z toho sa nestalo a ani nestane.". Poslednú vetu som preniesla potichu.

Keď som dopovedala, Harry mal vo tvári smutný výraz. Zrazu sa presunul na kraj postele, zdvihol zo zeme svoje nohavice a vybral zo zadného vrecka akúsi čiernu vec. Prisadol si naspäť ku mne a svoj zrak som presunula najskôr na čierny mobil, ktorý držal v ruke a potom opäť na neho.

„Dovolím ti zavolať jednej osobe, ale nesmieš jej povedať nič, čo by jej pomohlo aby nás našla. Máš na to 5 minút", prehovoril a podal mi mobil, ktorý som rýchlo ale s trochou šoku prijala a vytočila číslo. Na mobile som si všimla, že je 6:05 ráno. Priložila som si mobil k uchu a modlila sa aby to zdvihla. Po štvrtom zapípaní sa ozval tichý ospalý hlas:

„Haló, kto je tam?"

Je to ona. Bože, ani som nevedela ako veľmi mi jej hlas chýbal.

„Layla to som ja Caroline", odpovedala som a pritom sa snažila nerozplakať.

„Jacob, už to nieje vtipné, si totálny úbožiak ak si myslíš, že ti znova na to skočím, daj mi konečne už pok-

„Nie nie Layla som to ja Caroline"

„Počkať t- to, to nieje p-pravda, Caroline si to, si to vážne ty, akože ty?", počula som ako sa jej trasie hlas.

„Áno som to naozaj ja"

„Panebože, ne-nemôžem uveriť, že si na ži-žive a že - že mi voláš, a že - že po-počujem t-tvoj h-hlas, ako? kde? kto?" hovorila pomedzi tiché vzlyky.

V ten moment som chcela plakať čo najviac, chcela som jej vykričať a povedať, čo všetko sa mi stalo ale nemohla som. Namiesto toho som odpovedala:

„Som v poriadku. Nič mi nieje. Chcela som ešte aspoň raz počuť tvoj hlas a povedať ti že, že mi moc moc chýbaš a že zostaneš navždy moja najlepšia kamarátka nech sa deje čokoľvek. Mám ťa veľmi veľmi rada. Ďakujem za všetky krásne spomienky a chvíle strávené s tebou. Nikdy na ne nezabudnem a nikdy nezabudnem ani na teba. Prosím už má vyše nehľadaj. Zbohom"

„Č-čože, ako to m-myslíš zbo-

Rýchlo som prerušila hovor, zavrela oči a nechala slzám, ktoré som zadržiavala počas celého rozhovoru, voľný pád. Mobil, ktorý som držala v ruke som zvierala tak pevno až som pocítila dotyk na svojej dlani a následne zmiznutie mobila. Svoje ruky som obmotala okolo kolien, ktoré som si pritiahla k telu.

Po chvíľke strávených plačom som sa upokojila a prehovorila do ticha:

„Ďakujem, Harry"

„Nemusíš mi ďakovať, Caroline, určite nie po tom všetkom, čo som ti urobil. Niesom dobrý človek, nikdy som nebol a ani nikdy nebudem. ", odpovedal tichým hlasom.

Zdvihla som hlavu a pozrela sa vedľa seba na človeka, ktorý sa mi tak podobal. Videla som, že mal podliate oči červenou farbou. Plakal, pretože cítil tu istú bolesť ako ja a chcel ju dostať von.

Chcem na všetko zabudnúť, na všetkú tu bolesť, spomienky na ten rozhovor na svoju minulosť. Musím to spraviť, je to jediná možnosť ako začať odznova. S očami upretými predseba som prehovorila:

„Harry, ak by som chcela aby si spravil niečo, s čím by som já súhlasila a chcela, vykonal by si to?"

Harry presunul svoje oči na mňa a jemne prikývol. Tentoraz som svoj zrak premiestnil na Harryho.

„Vyspi sa so mnou."

„Caroline nemyslím si, že práve teraz uvažuješ jasne."

„Viem, čo som povedala Harry. Práve teraz chcem na všetko zabudnúť, nechcem myslieť na minulosť, myslieť na rodinu a kamarátov. Súhlasil si. Prosím Harry nechaj ma zabudnúť. Rozhodla som sa chcem to a chcem to urobiť s tebou. Už nechcem čakať"

Po tom ako som dopovedala zostalo ticho. Naraz prehovoril tichým hlasom:

„Zavri oči"

Spravila som tak ako mi povedal a čakala, čo sa bude diať. Naraz som pocítila na svojich perách tie jeho. Boli mäkké a jemné. Presne také aké som si ich pamätala. Bozkával ma pomaly a nežne akoby si chcel každý jeden bozk zapamätať. Jeho ruky umiestnil na moje boky za ktoré ma jemne pritiahol k sebe až sme boli telo na telo. Svoje ruky som mu obmotala okolo jeho krku načo on tie svoje premiestnil ma môj zadok ktorý jemne stlačil, čím si vyslúžil vstup do mojich úst.

Keď sa naše horúce jazyky stretli musela som vzdychnúť z toho príjemného dotyku. Potiahla som Harryho za vlasy aby som mohla dostal taktiež jeden z jeho vzdychov. Panvou som pohla proti tej jeho a ucítila jeho už tak tvrdé pohlavie. Následne som započula Harryho tlmené zavrčanie. V duchu som sa pre seba usmiala. Prerušila som bozkávanie a pozrela sa dolu na jeho pohlavie, ktoré vyzeralo omnoho väčšie ako predtým. Zliezla som z neho a rukou mu zatlačila do hrude aby si ľahol na chrbát. Chytila som okraj prádla a chcela ho stiahnuť dolu ale ruka na mojom zápästí ma zastavila:

„Nemusíš to robiť Caroline", prehovoril Harry.

„Viem že nemusím Harry, ale ja chcem", odpovedala som s úsmevom načo mi ho Harry oplatil a jemne prikývol.

Následne moje zápästie pustil a ja som mohla pokračovať. Ako som pomaly sťahovala prádlo zazrela som čierne chĺpky, ktoré boli čoraz hustejšie až sa mi naskytol pohľad na celé pohlavie. Pravú ruku som obmotala okolo neho a začala pohybovať smerom hore a dolu. Z harryho úst unikol tichý vzdych. Už som počula Harryho vzdychať ale toto bolo úplne niečo iné. Cítila som ako sa mi červeň hrnie do tváre.

„Hm", zavzdychal. Pozrela som sa na Harryho a znova sa začervenala. Hlavu mal mierne zaklonenú dozadu, oči zatvorené a pery mierne pootvorené. Bol nádherný a bol celý iba môj. Z jeho úst mu unikol ďalší vzdych. Hruď sa mu mierne nadvihovala a jeho vzdychy boli čím ďalej hlasitejšie. Prestala som pohybovať s rukou, prešla po ňom jazykom a vzala ho do úst. 

„Oh, doriti, Caroline, to je ..."

Nedokázala som ho vziať celého a tak som ho u koreňa obmotala rukou. Hlavou som začala pomaly pohybovať spolu s rukou. Ako som sa ho snažila hlbšie vziať do úst ozval sa môj dáviaci reflex. Neprestajne som počúvala Harryho sladké vzdychy. Následne ma chytil za vlasy a začal si určovať vlastné tempo.

„Hm, áno baby, už budem", prehovoril potichu a vydal ďalší vzdych. Po pár pohyboch sa urobil a ja som v ústach pocítila horkastú príchuť. Prehltla som, oblizla si pery a pozrela sa na Harryho, ktorý ma pozoroval. Prišla som k nemu a venovala mu bozk, ktorý mi oplatil.