Kidnapped

32.

Na sebe mal oblečenú modrú košeľu a čierne rifle. Sadla som si na voľnú stoličku oproti nemu a začala jesť.

„Dobré ráno srdiečko, vyspala si sa dobre?", prehovoril s úsmevom. Mne naopak do úsmevu vôbec nebolo. So zrakom stále zabodnutým do svojho jedla a s kamenným výraz na tvári som odpovedala: „Dobré"

„Rušná noc?", spýtal sa znova s tým priblblým úsmevom na tvári. Od mojej odpovede ma zachránila Genma, ktorá vošla do jedálne s tanierom v ruke. Položila ho pred Johna a venovala mu náruživý bozk.

„Ďakujem láska", odpovedal a ja som mala chuť mu zmyť ten perfektný úsmev z jeho tváre. Do úst som si nasilu vložila ďalšie sústo toastu a koliečko banánu. Keď Anne odišla znova do kuchyne počula som ako zavŕzgala stolička a následne pohyb vedľa mňa. Pozrela som sa doprava na Johna, ktorý si sadol na voľnú stoličku. Nevšímala som si ho a ďalej sa snažila jesť svoj toast. Avšak keď som pocítila dotyk na svojom stehne otočila som sa neho a odvrkla som potichu tak aby nás Anne nepočula: „Nedotýkaj sa ma"

„Prečo? Nepáči sa ti to?

„Nie", odpovedala som podráždene.

„Dobre ", povedal a postavil sa. Keď už som si myslela že odíde náhle som pocítila na svojom krku jeho pery.

„Prestaň", snažila som sa postaviť ale on mi v tom zabránil a ruky mi uväznil na hrudi.

„Chcem aby si mi robila spoločnosť. Dnes večer som pozvaný na dôležitý večierok. Napadlo mi, či by si neprijala moju ponuku a nezúčastnila by sa toho večierku so mnou.

„A mám na výber? ", prehovorila som znechutene.

„Vlastne nie", odpovedal s úškrnom. Nemohla som nič iné robiť iba súhlasiť.

„Platí, ale Harry-"

„Chápem jemu ani nikomu inému nepoviem ani slovo, môžeš sa spoľahnúť. Zajtra večer o desiatej buď pripravená. Prinesiem ti niečo pekné na oblečenie. Chcem aby si tam bola najkrajšia", dopovedal. Následne ma pustil, zobral si svoje sako a odišiel prednými dverami. Pri pohľade na toasty, z ktorých som skoro nič nezjedla mi prišlo nevoľno. Vstala som zo stola a namierila si to do izby. Tento deň sa nemohol začať horšie.
...

Ako som tak ležala na posteli v izbe, zrazu do miestnosti vtrhol Harry a oznámil mi, aby som si obliekla šaty a išla s ním. Práve teraz spolu sedíme v čiernom Range Roverovi a máme namierené neviem kam. Na sebe mám jedny zo šiat, ktoré som si vybrala v obchode. Šaty sú zafarbené do červena s bielymi kvetinami. Vlasy som si nechala rozpustené. Ako obuv som si vybrala biele conversy. Nie je to zrovna elegantné ale zato je to nadmieru pohodlné.

Svoj pohľad som stočila na Harryho, ktorý mal ľavú ruku na volante a pravú položenú na mojom kolene. Na tvári mu pohrával zamyslený výraz. Musím povedať, že vyzeral elegantne. Čierny oblek sa mu vynímal na mocných ramenách, spod neho mu vytŕčala biela košeľa upevnená okolo krku čiernou kravatou. Tmavé nohavice mu ladili so sakom. Pozrela som sa na jeho ruky ktoré boli ako zvyčajne vždy ovešané prsteňmi. Avšak jeden prst na ľavej ruke bol vždy bez prázdny. Moju zvedavosť som už nemohla dlho tajiť a tak som sa spýtala:

„Kam to vlastne ideme?"

Odpoveďou mi bolo ticho. Skúsila som to ešte raz:

„Harry?"

Pri vyslovení jeho mena stočil na krátky okamžik pohľad ku mne a znova na cestu.

„Prepáč, čo si hovorila? ", prehovoril.

„Pýtala som sa, kam máme namierené"

Bez akéhokoľvek výrazu a očami stále upretými na cestu pred seba odpovedal: