„Prosím... ."
„O čo prosíš?" , zapriadol mi do ucha.
„Chcem ťa."
„Kde ma chceš?", zavrčal.
„Vo mne... prosím!" , zašepkala som.
V tej chvíli do mňa vstúpil.
„Achh Harry..", neudržala som a vydala ston.
„Komu patríš?", spýtal sa a jemne vyrazil bokmi vpred.
„Tak, komu patríš?", prirazil.
„TEBE, odpovedala som, LEN TEBE."
Prudkým trhnutím som sa prebudila a posadila. Bola som celá spotená a zadýchaná ako keby som bežala maratón.
„Bol to iba sen", uistila som sa, „veľmi reálny sen."
Preboha ako na niečo také môžem myslieť, a ešte k tomu sa mi to aj páčilo. „Veď ťa predsa uniesol Caroline, spamätaj sa. "Ľahla som si naspäť do postele a snažila som sa prinútiť samú seba myslieť na niečo iné, ale myšlienkami som sa vždy vrátila k tomu snu až som nakoniec zaspala úplne.
Z rozíjmania ma vyrušil zvuk dopadajúcich topánok o podlahu. Zrazu sa otvorili dvere dokorán a v nich sa týči on. Okamžite sa mi vybaví sen z minule noci. Musela som skloniť hlavu, pretože som cítila ako mi horia líca hanbou. Snažila som si tvár čo najviac zakryť prikrývkou ale moc to nepomohlo. V tom som si všimla, že neprišiel naprázdno. Niečo so sebou priniesol. Pozrela som sa lepšie a zbadala som, že doniesol misku nakrájaného ovocia a pohár čistej vody. Odrazu ku mne vykročil. Snažila som sa čo najviac od neho posunúť preč. Jedlo položil na stôl vedľa mňa a sadol si na posteľ chrbtom ku mne.
„Prečo si naraz zostala červená", spýtal sa „snívalo sa ti o mne?"
Rýchlo som zdvihla k nemu oči, a uvidela som ako sa na mňa pozerá. Radšej som ihneď sklonila zrak na svoje ruky, ktoré som mala umiestnené v lone. Ani som sa nenazdala a opäť som sa ocitla natlačená na posteli s jeho telom týčiacim sa nadomnou a rukami nad hlavou.
„Priznaj sa, že si myslela vo sne na mňa zatiaľ čo si stona. ", zavrčal cez zaťaté zuby.
Náhle som ucitila ako sa mi začal bokmi trieť o tie moje. Z úst sa mi vydral tichý ston, po ktorom nasledoval ten jeho. Naraz sa odomňa odtrhol a rýchlo vybehol z dverí, ktoré za sebou následne zavrel a zamkol. Chvíľu som vstrebávala čo sa to pred chvíľou práve odohralo, až ma nakoniec vyrušilo hlasné škvŕkanie v bruchu. Tak som teda siahla po ovocnej miske a s chuťou sa pustila do jedenia.
YOU ARE READING
Kidnapped
Romance„Je to moja vina. Všetko je to moja vina, keby som ich počúvala, tak by sa to nikdy nestalo. Prosím, odpustite mi", povedala som a začala plakať ešte viac. „Caroline, neobviňuj sa, vôbec to nieje tvoja vina.", pošepkal a rukou ma hladil po chrbte. ...