Kidnapped

24.

Držala som sa mami za ruku a obzerala sa okolo seba, či ich náhodou niekde neuvidím.

„Mamiii, kedy už konečne uvidím nejaké opičky?", spýtala som, keď sme kráčali po kamennej ceste v zoo.

„O chvíľku by sme ich mali vidieť, že drahý?", svoj pohľad presunula na otca, ktorý kráčal vedľa mňa z druhej strany.

„Áno, myslím, že by to malo byť prááááve tu," odpovedal a ukázal prstom pred seba. Pozrela som sa kam ukazuje a uvidela klietku plnú opíc od tých malých až po tie najväčšie.

Rýchlo som sa k nej rozbehla a uvidela tú najväčšiu opicu akú som kedy videla. Zamávala som jej na pozdrav. Ona iba stočila pohľad na mňa a znova ho odvrátila. Chcela som aby prišla bližšie, chcela som sa s ňou hrať. Bola som z toho smutná. Následne mama oznámila, či by som si nechcela spraviť fotku. Jemne som prikývla. U toho sa vedľa mňa zjavil môj otec, ktorý držal v ruke už do polovice odjedený banán. Myslím, že to nieje velmi dobrá kombinácia banán a klietka plná opíc. Naraz som započula ako sa za nami niečo pohlo. Obzrela som sa a uvidela opicu snažiac sa ukradnúť banán otcovi. Zatlieskala som a zasmiala sa. Otec si ma všimol a nasmeroval pohľad nad neho. Rýchlo upustil banán a odstúpil od klietky čo najďalej. Už som iba videla ako opička z klietky prežúva ukradnutý banán. Musím jej dať nejaké meno. Hmm.... Mám to.

„Mami, tati, vymyslela som pre opičku meno", kričím pokiaľ kráčam k obi dvom rodičom, ktorý sa na mňa usmievajú.

„Áno a aké?" , spýtať sa otec, ktorý má chytí, vyzdvihne na ruky a mama mi umiestni na tvár bozk. Usmejem sa a pozriem sa naspäť na opičku.

„Polly, bude sa volať Polly"

End of the dream
_________________________________________________________

Prebudím sa na slnečné lúče, ktoré presvitajú cez veľké okno. Po prvýkrát som sa dobre vyspala. Snažím sa pohnúť ale zabráni mi v tom ruka, ktorá mi leží na bruchu. Otočím sa na druhý stranu, pozriem vedľa seba a uvidím Harryho bez trička, už znova. Chytím jeho ruku a snažím sa ju pomaly odtiahnuť tak aby som ho nevzbudila. Zľaknem sa pretože ma Harryho chrapľavý hlas vyruší:

„Takže včera to bola sprcha, teda presnejšie trubky a dnes ráno je to ruka. Čo to bude nabudúce, tvoje telo pritlačené o to moje?". Rýchlo som sa dala do sedu a chcela pohnúť ale bolesť kolien mi v tom zabránila. Odkryla som bielizeň, vytiahla župan a pozrela sa na nohy. Preboha, vyzerali strašne. Červená až zošúchaná pokožka zahaľovala obidvoje moje kolená. Zbadala som, že sa mi tam začína pomaly tvoriť modrina. Úžasné. Ako to, že som si to včera nevšimla? Chcela som dať nohy z postele dolu a prejsť do kúpeľne ale pri každom pohybe som mala pocit ako by ma do nôh bodalo tisíc ihiel. Zrazu sa Harry natiahol a vedľa seba zo stolíka zobral biele vrecko, z ktorého vybral tubu. Popritom ako odstraňoval vrchnák prehovoril:

„Nie som odborník na zranenia a ani na mastičky, ale myslím, že táto by mohla aspoň trochu zmierniť bolesť". Následne si vytlačil na prst trochu mastičky a začal mi ju rozotierať na pravé koleno. Keď sa dotkol môjho kolena okamžite som sykla. Harry mi ponúkol jemný úsmev a pokračoval v rozotieraní. Popritom ako mi masíroval koleno jeho pohľad bol čoraz sústredenejší. Obdivovala som tú krásnu tvár predo mnou. Tie mierne rozstrapatené, kučeravé vlasy, jasne zelené oči, plné srdcovité pery a ostro rezanú sánku. Chcela som sa jej dotknúť. Naraz sa mi vynorila myšlienka na skrinku v aute. Musím sa ho na to opýtať. Chcem vedieť odpoveď. Ale, čo keď sa mi nebude tá odpoveď páčiť? Čo ak povie to, čoho sa obávam najviac? Alebo na druhú stranu môže povedať, že to nieje jeho? Tak či onak, chcem sa dozvedieť pravdu.